Druhá Mojžišova 13:1–22
13 A Jehova povedal Mojžišovi:
2 „Zasväť* mi spomedzi Izraelitov každého prvorodeného.* Všetko prvorodené mužského rodu, z ľudí i zo zvierat, patrí mne!“+
3 Mojžiš povedal ľudu: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta,+ kde ste boli otrokmi,* lebo Jehova vás odtiaľ vyviedol mocnou rukou.+ Nejedzte nič kysnuté.
4 Vychádzate dnes, v mesiaci abib.*+
5 A keď ťa Jehova privedie do krajiny Kanaáncov, Chetitov, Amorejcov, Chivejcov a Jebuzejcov+ – do krajiny oplývajúcej mliekom a medom,+ o ktorej prisahal tvojim predkom, že ti ju dá+ –, budeš v tomto mesiaci sláviť tento sviatok:
6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby+ a siedmy deň bude sviatok na Jehovovu počesť.
7 Nekvasené chleby sa budú jesť sedem dní.+ Nesmie sa u teba nájsť nič kysnuté.+ Na celom tvojom území sa nesmie nájsť kvas.
8 V ten deň svojmu synovi povieš: ‚Je to pripomienka toho, čo pre nás urobil Jehova, keď sme vychádzali z Egypta.‘+
9 A tento sviatok ti bude slúžiť ako znamenie na ruke a ako pripomienka* na čele,*+ aby bol Jehovov zákon v tvojich ústach, lebo Jehova ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta.
10 Toto ustanovenie budeš dodržiavať v určený čas rok čo rok.+
11 Keď ťa Jehova privedie do krajiny Kanaáncov, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojim predkom, a keď ti ju dá,+
12 potom Jehovovi zasvätíš každého prvorodeného mužského rodu aj každého prvorodeného samca zo zvierat, ktoré ti budú patriť. Všetko mužského rodu patrí Jehovovi.+
13 Každého prvorodeného osla vykúpiš ovcou, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy. A vykúpiš aj každého prvorodeného zo svojich synov.+
14 A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta, prečo to robíš, povieš mu: ‚Jehova nás mocnou rukou vyviedol z Egypta, kde sme boli otrokmi.+
15 Keď nás faraón tvrdohlavo odmietal prepustiť,+ Jehova usmrtil všetko prvorodené v Egypte, od prvorodeného z ľudí po prvorodené zo zvierat.+ Preto obetujeme Jehovovi všetky prvorodené samce a vykupujeme všetkých prvorodených synov.‘
16 A bude ti to slúžiť ako znamenie na ruke a ako čelenka na hlave,+ lebo Jehova ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta.“
17 Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cez krajinu Filištíncov, hoci to bola kratšia cesta, lebo povedal: „Keby ľud musel bojovať, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.“
18 Preto Boh viedol Izraelitov okľukou cez pustatinu popri Červenom mori.+ Z Egypta vyšli v bojovom šíku.
19 Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti, lebo Jozef zaviazal Izraelových synov prísahou: „Boh sa vás určite ujme, a keď budete odchádzať, odnesiete so sebou aj moje kosti.“+
20 Odišli zo Sukkótu a utáborili sa na okraji pustatiny v Etáme.
21 Jehova šiel pred nimi. Cez deň im ukazoval cestu oblačným stĺpom+ a v noci im svietil ohnivým stĺpom. Tak mohli ísť vo dne i v noci.+
22 Oblačný stĺp sa nevzďaľoval od ľudu vo dne a ohnivý stĺp v noci.+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „Oddeľ“.
^ Dosl. „všetko prvorodené, čo otvára lono“.
^ Dosl. „z domu otroctva“.
^ Pozri dodatok B15.
^ Dosl. „medzi tvojimi očami“.
^ Al. „pamätné znamenie“.
