Čo nás učí príroda?

„Prosím, spýtaj sa domácich zvierat, a tie ťa poučia; a tiež okrídlených nebeských tvorov, a ony ti to povedia. Alebo venuj pozornosť zemi, a tá ťa poučí, a morské ryby ti to oznámia.“ — JÓB 12:7, 8.

V POSLEDNÝCH rokoch sa vedci a konštruktéri doslova dávajú poučiť od rastlín a zvierat. Študujú a napodobňujú konštrukčné prvky rôznych živých organizmov (tento odbor sa volá biomimetika) a snažia sa vymyslieť nové veci a zlepšiť funkčnosť existujúcich strojov. Keď budete uvažovať o nasledujúcich príkladoch, položte si otázku: ‚Komu v skutočnosti patrí uznanie za tieto konštrukčné riešenia?‘

Plutvy veľryby

Čo sa môžu konštruktéri lietadiel naučiť od vráskavca dlhoplutvého? Zdá sa, že naozaj veľa. Dospelý vráskavec váži okolo 30 ton — toľko ako naložený kamión — a má pomerne neohybné telo s veľkými plutvami podobnými krídlam. Tento 12-metrový živočích je však pod hladinou pozoruhodne vrtký. Napríklad pri love kôrovcov alebo rýb podpláva svoju korisť a špirálovito stúpa k hladine, pričom vypúšťa prúd bubliniek. Táto bublinková sieť, ktorá má priemer iba približne 1,5 metra, zhromaždí jeho potravu pri hladine. Vráskavec potom svoju úhľadne pripravenú korisť zhltne.

Výskumníkov udivovalo najmä to, ako sa taký neohybný tvor dokáže krútiť v špirále s takým neuveriteľne malým priemerom. Zistili, že tajomstvo je ukryté v plutvách tejto veľryby. Nábehová hrana plutiev nie je hladká, ako je to pri krídlach lietadla, ale je zúbkovaná s radom hrbčekov, ktoré sa nazývajú tuberkuly.

Pri plávaní zvyšujú tuberkuly vztlak a znižujú odpor vody. Ako? Podľa časopisu Natural History tuberkuly spôsobujú, že voda obteká  vrchnú časť plutvy zrýchleným a hladkým rotujúcim prúdom, a to aj vtedy, keď veľryba stúpa veľmi strmo. Ak by mali plutvy hladkú nábehovú hranu, veľryba by nedokázala stúpať v špirále s takým malým priemerom, pretože voda by sa po obtečení plutiev zvírila a prestala by vytvárať vztlak.

Ako by sa dal tento objav prakticky využiť? Krídla lietadiel, ktoré by mali podobný tvar ako plutva vráskavca, by zrejme potrebovali menej klapiek alebo iných mechanických častí, ktoré upravujú prúdenie vzduchu okolo krídel. Také krídla by boli bezpečnejšie a boli by menej náročné na údržbu. Odborník na biomechaniku John Long je presvedčený, že jedného dňa, a ten deň vraj nie je ďaleko, „budeme pravdepodobne na každom prúdovom lietadle vidieť také hrbčeky, aké má na plutvách vráskavec dlhoplutvý“.

Krídla čajky

Je známe, že leteckí konštruktéri pri navrhovaní krídel napodobnili krídla vtákov. No nedávno nadobudlo toto napodobňovanie nové rozmery. Podľa časopisu New Scientist „výskumníci na Floridskej univerzite zostrojili prototyp diaľkovo ovládaného modelu lietadla, ktoré má podobné manévrovacie schopnosti ako čajka — dokáže sa vznášať, letieť strmhlav i prudko stúpať“.

Čajky sú schopné pozoruhodných akrobatických kúskov vďaka tomu, že dokážu ohnúť krídla v mieste lakťového a ramenného kĺbu. Podľa citovaného časopisu bol na tomto princípe zostrojený „60-centimetrový model lietadla s motorčekom, ktorý ovláda rad drôtikov, ktoré pohybujú krídlami“. Vďaka týmto dômyselne skonštruovaným krídlam sa môže malé lietadlo vznášať a letieť strmhlav medzi vysokými budovami. Vojenské letectvo Spojených štátov má veľký záujem na vyvinutí takého lietadla s dobrými manévrovacími schopnosťami, ktoré by umožnilo vyhľadávať chemické a biologické zbrane vo veľkých mestách.

Nohy gekóna

Ľudia sa môžu veľa naučiť aj od suchozemských zvierat. Napríklad malá jašterica gekón má schopnosť liezť po stenách a po strope. Táto ohromujúca schopnosť gekóna bola známa už v biblických časoch. (Príslovia 30:28) Aké je tajomstvo gekónovej schopnosti prekonávať gravitáciu?

Gekón sa dokáže prichytiť aj o povrch hladký ako sklo vďaka mikroskopickým chĺpkom  zvaným setae, ktoré pokrývajú jeho nohy. Nohy nevylučujú lepidlo, ale využívajú slabú molekulárnu silu. Molekuly dvoch povrchov sa k sebe prilepia, pretože ich priťahujú veľmi slabé príťažlivé sily známe ako van der Waalsove sily. Gravitácia tieto sily bežne prekonáva a to je dôvod, prečo sa človek nemôže šplhať po stene len tak, že k nej prikladá dlane. No drobné chĺpky zväčšia plochu, ktorá prichádza do kontaktu so stenou. Van der Waalsove sily sú znásobené tisícami chĺpkov na nohách gekóna a vytvoria dostatočne silnú príťažlivosť na jeho udržanie.

Ako by sa dal tento objav využiť? Syntetické materiály vyrobené na tomto princípe by mohli byť alternatívou suchého zipsu, čo je ďalší vynález odpozorovaný z prírody. * Časopis The Economist citoval jedného výskumníka, ktorý povedal, že syntetická „gekónová páska“ by bola užitočná hlavne „na lekárske účely, pri ktorých nie je možné použiť chemické lepidlá“.

Komu patrí uznanie?

Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyvíja osemnohého robota, ktorý chodí ako škorpión. Konštruktéri vo Fínsku už vyvinuli šesťnohý traktor, ktorý lezie cez prekážky ako nejaký obrí hmyz. Ďalší výskumníci navrhli textíliu s malými klapkami, ktoré sa otvárajú a zatvárajú ako šišky borovice. Jeden výrobca automobilov vyvíja vozidlo s podobným dizajnom, aký má hranáč, ryba, ktorá má prekvapivo dobré hydrodynamické vlastnosti. A iní výskumníci skúmajú schopnosť mäkkýša zvaného morské ucho tlmiť nárazy. Získané poznatky chcú uplatniť pri vývoji ľahších a pevnejších nepriestrelných viest.

Z prírody sa odpozorovalo toľko dobrých nápadov, že výskumníci vytvorili databázu, v ktorej sú zatriedené už tisíce biologických systémov. Vedci môžu v tejto databáze hľadať „prírodné riešenia svojich konštrukčných problémov,“ uvádza časopis The Economist. Prírodné systémy v tejto databáze sú známe ako „biologické patenty“. Obyčajne je vlastníkom patentu človek alebo spoločnosť, ktorá si podľa zákona zaregistruje nový nápad alebo zariadenie. V súvislosti s databázou týchto biologických patentov časopis The Economist uviedol: „Tým, že výskumníci nazývajú biomimetické vylepšenia biologickými patentmi, len podčiarkujú, že skutočným majiteľom patentu je príroda.“

Odkiaľ zobrala príroda všetky tie geniálne nápady? Mnoho výskumníkov by pripísalo tieto dômyselné konštrukčné riešenia, ktoré sú zjavné v prírode, miliónom rokov vývoja na základe pokusu a omylu. Iní výskumníci však dospeli k odlišnému záveru. V roku 2005 mikrobiológ Michael Behe v denníku The New York Times napísal: „Prítomnosť inteligentného usporiadania [v prírode], ktoré je na prvý pohľad zrejmé, umožňuje vyvodiť odzbrojujúco jednoduchý argument: ak to vyzerá ako kačica, chodí to ako kačica a kváka to ako kačica, potom ak neexistuje presvedčivý argument, ktorý by svedčil o opaku, máme dôvod prísť k záveru, že je to kačica.“ A aký je jeho záver? „Inteligentné usporiadanie nemožno prehliadať z jednoduchého dôvodu: je zrejmé.“

Konštruktér, ktorý navrhne bezpečnejšie a účinnejšie krídlo lietadla, si za svoju prácu určite zaslúži uznanie. Podobne si za svoju prácu zaslúži uznanie vynálezca, ktorý vymyslí všestrannejší obväz alebo pohodlnejšiu textíliu či navrhne auto s lepšími aerodynamickými vlastnosťami. No ak nejaký výrobca kopíruje nápad niekoho iného a pritom nerešpektuje jeho autorské práva, možno to dokonca považovať za trestný čin.

Ak vysokovzdelaní výskumníci pri riešení náročných konštrukčných problémov napodobňujú — hoci nedokonale — prírodné systémy, zdá sa vám potom logické pripisovať genialitu originálnych nápadov neinteligentnej  evolúcii? Ak si kópia vyžaduje inteligentného konštruktéra, čo potom originál? Kto si zaslúži väčšie uznanie, skúsený umelec alebo žiak, ktorý napodobňuje jeho techniku?

Logický záver

Mnohí uvažujúci ľudia, ktorí zvážili dôkazy inteligentného usporiadania v prírode, majú rovnaký názor ako žalmista, ktorý napísal: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“ ​(Žalm 104:24) Biblický pisateľ Pavol dospel k podobnému záveru. Napísal: „Lebo [Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ — Rimanom 1:19, 20.

No mnohí úprimní ľudia, ktorí si vážia Bibliu a veria v Boha, tvrdia, že Boh mohol na vytvorenie divov prírody použiť evolúciu. Čo však učí Biblia?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Ako prišla príroda na toľko dobrých nápadov?

[Zvýraznený text na strane 6]

Kto je vlastníkom patentu na konštrukčné zázraky prírody?

 [Rámček/obrázky na strane 7]

Ak si kópia vyžaduje inteligentného konštruktéra, čo potom originál?

Krídla tohto lietadla s veľmi dobrými manévrovacími schopnosťami sú napodobeninou krídel čajky

Nohy gekóna sa nikdy nezašpinia, nezanechávajú stopy a priľnú k akémukoľvek povrchu okrem teflónu. Gekón dokáže nohy k povrchu priložiť a odtiahnuť bez veľkej námahy. Výskumníci sa pokúšajú túto jeho schopnosť napodobniť

Prekvapujúco dobré hydrodynamické vlastnosti hranáča inšpirovali konštruktérov k návrhu tohto vozidla

[Pramene ilustrácií]

Lietadlo: Kristen Bartlett/​University of Florida; noha gekóna: Breck P. Kent; hranáč a auto: Mercedes-Benz USA

[Rámček/obrázky na strane 8]

CESTOVATELIA S VRODENOU MÚDROSŤOU

Mnohé tvory na zemi prejavujú na svojich cestách „vrodenú múdrosť“. (Príslovia 30:24, 25) Zamyslime sa nad dvoma príkladmi.

▪ Dopravné značenie v ríši mravcov Čo pomáha mravcom nájsť cestu späť do mraveniska? Výskumníci vo Veľkej Británii zistili, že niektoré mravce pri vytváraní cestičiek, ktoré im uľahčujú nájsť cestu do mraveniska, používajú okrem pachových značiek aj geometriu. Napríklad mravce faraóni „si robia cestičky, ktoré sa z mraveniska lúčovito rozbiehajú do všetkých strán. Keď vytvárajú vedľajšiu cestičku, urobia ju pod uhlom 50 až 60 stupňov,“ píše sa v časopise New Scientist. Čo je na tom zaujímavé? Keď sa mravec vracia do mraveniska a dostane sa na rázcestie, inštinktívne sa vyberie cestou, ktorá sa zatáča pod menším uhlom a ktorá vždy vedie do mraveniska. „Tvar rozvetvujúcich sa ciest,“ píše sa v článku, „pomáha mravcom optimálne prechádzať sieťou cestičiek, najmä keď mravce po nich idú v oboch smeroch, a znižuje stratu energie, ktorou by mrhali, keby išli nesprávnym smerom.“

▪ Kompasy vtákov Mnohé vtáky sa dokážu počas dlhých letov a za každého počasia orientovať s dokonalou presnosťou. Ako je to možné? Výskumníci zistili, že vtáky dokážu vnímať magnetické pole Zeme. No ako uvádza časopis Science, zemské „magnetické siločiary sa v závislosti od miesta menia a nie vždy smerujú k zemepisnému severu“. Vďaka čomu sťahovavé vtáky nestratia správny smer? Vtáky zjavne každý večer presne nastavujú svoj vnútorný kompas podľa zapadajúceho slnka. Keďže poloha západu slnka sa so zemepisnou šírkou a s ročným obdobím mení, výskumníci si myslia, že vtáky majú schopnosť vyrovnávať tieto zmeny pomocou „biologických hodín, ktoré im hovoria, aké je ročné obdobie,“ píše sa v časopise Science.

Kto naprogramoval mravcovi znalosti geometrie? Kto vybavil vtáky kompasom, biologickými hodinami, ako aj mozgom schopným vyhodnocovať informácie z nich? Neinteligentná evolúcia? Alebo inteligentný Stvoriteľ?

[Prameň ilustrácie]

© E.J.H. Robinson 2004