Mladí ľudia sa pýtajú

Prečo sa vždy pohádame?

V situácii opísanej nižšie Rachel prispela k hádke troma spôsobmi. Vedel by si ich rozpoznať? Svoje odpovede napíš na prázdne riadky pod opísanou situáciou a potom si ich porovnaj s odpoveďami v rámčeku na konci článku.

Je streda večer. Sedemnásťročná Rachel práve dorobila všetko, čo mala, a teší sa, že si teraz konečne trochu odpočinie. Zapne televízor a uvelebí sa vo svojom obľúbenom kresle.

Vtom sa ako naschvál vo dverách zjaví mama a netvári sa príliš nadšene. „Rachel! Prečo zabíjaš čas pred televízorom, keď máš pomáhať sestre s domácimi úlohami? Nikdy neurobíš, čo ti povieme!“

„No, už je to tu zase!“ zamrmle Rachel, ale tak, aby ju bolo počuť.

Mama sa k nej nakloní. „Čo si to hovorila, slečna?“

„Nič, mama,“ povzdychne si Rachel a prevráti očami.

Teraz je už mama naozaj nahnevaná. „Tento tón si láskavo odpusti!“ povie.

„Zato ty si tento tón neodpustíš!“ nedá sa Rachel.

A je po oddychu... začala sa ďalšia hádka.

1. ․․․․․

2. ․․․․․

3. ․․․․․

JE TI táto situácia povedomá? Stáva sa ti často, že sa s rodičmi pohádaš? Ak áno, na chvíľu sa zamysli nad tým, ako je to u vás doma. Ktorá oblasť je najčastejšou príčinou konfliktov? Z uvedených možností zaškrtni, čo zvyčajne vedie k hádkam, alebo uveď nejaký ďalší dôvod na riadok „iné“.

◯ názory

◯ domáce práce

◯ oblečenie

◯ čas príchodu domov

◯ zábava

◯ kamaráti

◯ opačné pohlavie

◯ iné ․․․․․

 Nech je už príčinou hádky čokoľvek, je isté, že rozruší nielen teba, ale aj rodičov. Samozrejme, mohol by si si zahryznúť do jazyka a tváriť sa, že súhlasíš so všetkým, čo hovoria. Ale očakáva Boh od teba toto? Nie. Je pravda, že Biblia hovorí, aby si ‚si ctil svojho otca a svoju matku‘. (Efezanom 6:2, 3) Ale povzbudzuje ťa tiež, aby si si rozvíjal „schopnosť premýšľať“ a používal „silu rozumu“. (Príslovia 1:1–4; Rimanom 12:1) Keď to robíš, je len prirodzené, že máš na niektoré veci svoj názor, za ktorým si stojíš. A ten sa niekedy môže líšiť od názoru rodičov. Ale v rodinách, ktoré uplatňujú biblické zásady, dokážu rodičia a deti komunikovať pokojne, a to i vtedy, keď sa na veci nepozerajú rovnako. (Kolosanom 3:13)

Ako povedať, čo si myslíš, tak, aby sa bežný rozhovor nepremenil na slovnú prestrelku? Je ľahké ohradiť sa: „To je problém mojich rodičov. Veď oni majú stále nejaké pripomienky!“ Ale uvažuj: Nakoľko môžeš ovplyvniť, čo robia druhí vrátane rodičov? Jediným človekom, ktorého môžeš zmeniť, si ty! A dobrá správa je, že ak vykonáš svoj diel práce na zmiernenie napätia, dá sa očakávať, že aj rodičia zostanú pokojní a vypočujú si ťa, keď sa budeš chcieť k niečomu vyjadriť.

Pozrime sa teda, čo môžeš urobiť ty, aby sa hádky skončili. Uplatni nasledujúce návrhy a zrejme prekvapíš jednak svojich rodičov, a jednak seba tým, ako vieš zrazu dobre komunikovať.

(Tip: Zaškrtni si návrhy, na ktorých potrebuješ pracovať.)

◯ Najskôr premýšľaj, potom hovor. Biblia hovorí: „Spravodlivý rozmýšľa prv, než odpovie.“ ​(Príslovia 15:28, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Nevyhŕkni zo seba prvé, čo ti príde na jazyk, keď máš pocit, že na teba útočia. Napríklad mama povie: „Prečo si neumyl riad? Nikdy neurobíš, čo ti poviem!“ Možno máš chuť hneď odvrknúť: „Čo ma sekíruješ?“ Ale použi schopnosť premýšľať. Pokús sa pochopiť, čo sa skrýva za maminými slovami. Keď niekto vraví niečo v zmysle „vždy“ alebo „nikdy“, zvyčajne to netreba brať doslovne. Tieto slová však odhaľujú určitú skrytú emóciu. Akú napríklad?

Mama má toho možno veľa a je znechutená, že doma musí robiť aj za druhých. Je možné, že len potrebuje uistenie, že jej rád pomôžeš. Alebo — buď k sebe úprimný — možno ti naozaj domáce práce príliš nevoňajú a širokým oblúkom sa im vyhýbaš. Tak  či onak, keď povieš „Čo ma sekíruješ?“, nič tým nedosiahneš, iba ak hádku. Čo keby si radšej mamu upokojil? Napríklad by si mohol povedať: „Vidím, že si nahnevaná, mami. Hneď ten riad umyjem.“ Jedno upozornenie: neprikoreň svoje slová sarkazmom. Ak zareaguješ s pochopením, nervozita pravdepodobne ustúpi.

Na prázdny riadok si napíš, čím by ťa otec alebo mama mohli vyprovokovať, keby si sa dal.

․․․․․

Teraz pouvažuj, ako by si mohol zareagovať, pričom by si citlivo bral do úvahy emóciu, ktorá sa skrýva za ich slovami.

․․․․․

◯ Hovor úctivo. Michelle na vlastnej koži zistila, že veľmi záleží na tom, akým spôsobom sa s mamou rozpráva. „Nech už sa rieši čokoľvek, mame sa nikdy nepáči tón, aký používam,“ hovorí. Ak je to tak často aj v tvojom prípade, nauč sa rozprávať pomaly, nezvyšuj hlas a vyhýbaj sa tomu, že by si prevracal očami alebo inými gestami dával najavo svoje znechutenie. (Príslovia 30:17) Keď cítiš, že to v tebe začína vrieť, krátko sa v duchu pomodli k Bohu. (Nehemiáš 2:4) V modlitbe, samozrejme, nebudeš Boha prosiť, aby ti rodičia dali pokoj, ale aby si sa dokázal ovládať a neprilieval olej do ohňa. (Jakub 1:26)

Na prázdne riadky napíš, čo by si radšej nemal hovoriť a robiť.

Čo nehovoriť:

․․․․․

Čo nerobiť (výraz tváre a gestá):

․․․․․

◯ Počúvaj. V Biblii sa píše: „Ak priveľa rozprávaš, povieš niečo zlé.“ ​(Príslovia 10:19, Contemporary English Version) Preto dbaj na to, aby otec s mamou dostali príležitosť povedať, s čím za tebou prišli, a sústredene ich počúvaj. Vypni hudbu, odlož knihu alebo časopis a udržiavaj s nimi zrakový kontakt. Neprerušuj ich tým, že by si sa pokúšal obhajovať. Len počúvaj. Neskôr, keď dohovoria, budeš mať dosť možností klásť otázky či vysvetliť svoj pohľad. Keby si si však postavil hlavu a presadzoval svoj názor skôr, ako skončia, len by si situáciu zhoršoval. Hoci máš toho možno veľa čo povedať, v takejto chvíli je zrejme „čas mlčať“. (Kazateľ 3:7)

◯ Neváhaj ospravedlniť sa. Je len správne povedať „prepáč“ za čokoľvek, čím si prispel  k hádke. (Rimanom 14:19) Ospravedlniť sa môžeš dokonca aj za to, že hádka vôbec vznikla. Ak ti je zaťažko urobiť to osobne, pokús sa vyjadriť svoje pocity v nejakom odkaze. Potom ‚choď míľu navyše‘ tým, že zmeníš akékoľvek správanie, ktoré k hádke pôvodne prispelo. (Matúš 5:41) Napríklad keď ste sa pohádali, lebo si doma niečo neurobil, mohol by si prekvapiť rodičov tým, že to urobíš. A čo ak tú prácu nemáš rád? Čo myslíš, nie je lepšie radšej to spraviť ako potom čeliť hnevu rodičov, keď vidia, že to stále nie je hotové? (Matúš 21:28–31)

Keď budeš pracovať na riešení konfliktu alebo na tom, aby si mu predišiel, v konečnom dôsledku budeš mať ľahší život. Biblia hovorí, že človek „s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre“. (Príslovia 11:17) Preto uvažuj, čo získaš, keď urobíš svoj diel práce na tom, aby si znížil napätie medzi tebou a rodičmi.

Konflikty vznikajú aj v šťastných rodinách, ale ich členovia vedia, ako ich riešiť pokojne. Cvič sa v tom, čo bolo uvedené v tomto článku, a možno zistíš, že sa dokážeš s rodičmi porozprávať aj o citlivých otázkach, a to bez toho, aby ste sa hádali.

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ypb (čes.)

NA ZAMYSLENIE

● Prečo sú niektorí tvoji rovesníci často hrdí na to, že si dokážu vyhádať svoje?

● Prečo Jehova považuje hádavého človeka za hlúpeho? (Príslovia 20:3)

[Rámček/obrázky na strane 27]

ČO HOVORIA TVOJI ROVESNÍCI

„Musel som si uvedomiť, že hoci pracujem a zarábam na seba, stále bývam u mamy a musím ju počúvať. Dlhé roky sa o mňa starala, a tak úplne rozumiem, že ma kontroluje, napríklad kedy chodievam večer domov.“

„Ak sa s rodičmi na niečom nezhodneme, pomodlíme sa v súvislosti s tým, vyhľadáme si nejaké informácie a porozprávame sa o tom. Takto vždy prídeme na nejaké obojstranne prijateľné riešenie. Keď veci riešime s Jehovom, výsledok je vždy dobrý.“

[Obrázky]

Daniel

Cameron

[Rámček na strane 29]

ODPOVEDE

1. Sarkastickým komentárom („No, už je to tu zase!“) len priliala olej do ohňa a mamu viac podráždila.

2. Výrazom tváre (tým, že prevrátila očami) problém iba zhoršila.

3. Odvrávanie („Zato ty si tento tón neodpustíš!“) hnev neodvráti, väčšinou iba vystupňuje.

[Rámček na strane 29]

PRE RODIČOV

Pozrite sa na situáciu opísanú v úvode článku. Vedeli by ste určiť, čím Rachelina mama prispela k hádke? Ako môžete zabrániť hádkam s vaším dospievajúcim dieťaťom? Uvádzame niekoľko myšlienok, ktoré treba mať na pamäti.

Vyhnite sa zovšeobecňujúcim obvineniam typu „ty vždy...“ či „ty nikdy...“. Také výroky len vyprovokujú obrannú reakciu. Aj tak je to zrejme prehnané a dieťa to vie. A asi si tiež uvedomuje, že takéto poznámky sú skôr vyjadrením vášho hnevu, a nie dôkazom jeho nezodpovednosti.

Teda keď sa s dieťaťom rozprávate, nepoukazujte na to, čo robí alebo nerobí, ale skôr na to, ako na vás jeho správanie vplýva. Napríklad: „Keď robíš to a to, cítim sa tak a tak.“ Či tomu veríte, alebo nie, vášmu tínedžerovi hlboko v srdci záleží na vašich pocitoch. Ak svojmu dieťaťu poviete, ako sa vás jeho konanie dotýka, je pravdepodobné, že s vami bude ochotnejšie spolupracovať.

Hoci to môže byť veľmi ťažké, počkajte, kým sa najskôr neupokojíte. (Príslovia 10:19) Keď sa problém týka domácich prác, spolu s dieťaťom sa o tom porozprávajte. Napíšte, čo konkrétne sa od neho očakáva, a ak je to potrebné, jasne mu vysvetlite, čo to preňho bude znamenať, ak si svoje úlohy nesplní. Trpezlivo si vypočujte jeho názor, hoci by ste boli presvedčení, že je mylný. Väčšina dospievajúcich detí lepšie reaguje na počúvajúce ucho než na prednášku.

Neusúďte hneď, že vaše dieťa úplne podľahlo duchu vzbury, ktorý je vo svete bežný. Pamätajte, že to, ako sa zrazu správa, je do veľkej miery prirodzenou súčasťou dospievania. Dieťa sa môže za niečo hádať len preto, aby dokázalo, že už nie je malé. Nedajte sa zatiahnuť do hádok. Nezabúdajte, že z vašej reakcie sa dieťa učí, ako sa zachovať, keď ho niekto provokuje. Prejavujte trpezlivosť a zhovievavosť a dáte mu príklad hodný napodobňovania. (Galaťanom 5:22, 23)

[Obrázok na strane 28]

Hádať sa s rodičmi je ako utekať na bežeckom páse — natrápiš sa, ale nikam sa nedostaneš