Hľadali zlato, našli nový domov

ČÍNSKA štvrť. Mnohí ľudia si pod týmito slovami predstavia čínske obchodíky pulzujúce životom, reštaurácie, oslavy a dračie tance. Každá čínska štvrť však má svoju históriu. Tie, ktoré dnes nájdete v Austrálii, vďačia za svoju existenciu hlavne generáciám nebojácnych čínskych prisťahovalcov, ktorí sem na juh prišli s vidinou rýchleho zbohatnutia, keď boli objavené zásoby zlata.

Nový zlatý vrch

Spočiatku prichádzali do Austrálie len kde-tu nejakí Číňania, no keď tu bolo v roku 1851 objavené zlato, začali sa do krajiny priam hrnúť zástupy týchto prisťahovalcov. Z územia pri delte rieky Si-ťiang (Perlovej rieky) v provincii Kuang-tung sa tisíce mužov vydalo na úmornú plavbu na juh. Keď bolo predtým zlato objavené v Kalifornii, Číňania hovoriaci kantonsky o týchto zlatonosných oblastiach hovorili ako o Zlatom vrchu. Preto austrálske náleziská zlata začali označovať ako Nový zlatý vrch.

No muži neodchádzali z vlasti len preto, aby našli zlato. V tom čase bola v Číne občianska vojna, prírodné katastrofy a bieda, a to veľmi sťažovalo život.

Žiaľ, niektorí z prvých odvážlivcov, ktorí sa vydali do Austrálie, sa nedožili toho, aby uzreli jej pobrežie. Počas dlhej plavby zomreli na choroby, ktoré kosili ľudí na preplnených lodiach. A ani prežijúcich nečakal v novej krajine ľahký život.

Tvrdé podmienky zlatokopov

Stálym spoločníkom týchto prisťahovalcov bola osamelosť, lebo podľa tradície museli manželky s deťmi zostať v Číne, aby  nevymrel rod. V roku 1861 žilo v Austrálii vyše 38 000 Číňanov, ale len 11 Číňaniek. Iba máloktorí však plánovali usadiť sa. Väčšina verila, že keď zbohatnú, vrátia sa k rodine a dostane sa im uznania.

Poháňaní touto túžbou hľadali zlato. Bývali iba v stanoch a celé hodiny sa lopotili pod spaľujúcim slnkom. Niektorí sa pre povery báli ťažiť pod zemou — prinajmenšom spočiatku. Preto začali ryžovať zlato v riekach a tiež premývať hlušinu v drevených ryžovacích žľaboch. Ich úsilie prinieslo ovocie. Zo záznamov vyplýva, že v rokoch 1854 až 1862 bolo do Číny poslaných skoro 19 000 kilogramov zlata nájdeného v štáte Viktória.

Žiaľ, nejaká časť tohto bohatstva išla na hazardné hry a ópium, neresti, ktorým osamelí ľudia ľahko podľahnú. A tak zlatokopi často prišli o zdravie, zárobok i o možnosť vrátiť sa domov. Niektorým pomohli čínske organizácie a rôzni dobrodinci, no iní zomreli predčasne, zbedačení a osamelí.

Číňania boli tiež tŕňom v oku ostatných zlatokopov, ktorých škrelo, že sú úzko spätou komunitou, dosahujúcou v ťažbe zlata  úspechy. Zo závisti robili výtržnosti a napádali Číňanov. Lúpili im zlato a pálili stany a zásoby. Časom nepriateľstvo poľavilo. Ale aj tak sa v roku 1901, asi po 50 rokoch od objavenia nálezísk zlata, zavreli ázijským prisťahovalcom dvere do Austrálie, lebo bol prijatý zákon o obmedzení prisťahovalectva. Tieto dvere ostali pevne zavreté až do roku 1973.

Keď sa zlato minulo

Aj keď zlatonosné polia už toľko nevynášali, niektorí Číňania sa rozhodli v Austrálii zostať. Preto sa v mestečkách, ktoré boli svedkami zlatej horúčky, rozmohli čínske práčovne, reštaurácie, zeleninové záhrady a ovocné sady. Číňania si tiež získali meno ako výrobcovia kvalitného nábytku a predajcovia čerstvého ovocia a zeleniny. A tak sa koncom 19. storočia dali čínske komunity, respektíve štvrte, nájsť v mnohých austrálskych mestách, medziiným v Athertone, Brisbane, Broome, Cairnse, Darwine, Melbourne, Sydney a Townsville.

Keďže do Austrálie prišlo len málo Číňaniek, veľa mužov zostalo slobodných. No podaktorí sa aj napriek predsudkom okolia oženili s Austrálčankami. Po čase sa ich potomkovia stali neodmysliteľnou súčasťou austrálskej spoločnosti.

Dnes žije v Austrálii toľko prisťahovalcov z Číny ako nikdy predtým. Väčšinu sem ťahá vyššie vzdelanie či práca. Medzi prisťahovalcami je už aj veľa žien. Paradoxom je, že situácia sa teraz otočila. Mnohí muži si založia v Austrálii rodinu a potom pre nestabilnú ekonomickú situáciu cestujú do Ázie a pracujú v Číne, Hongkongu, Singapure i na Taiwane.

Áno, časy sa menia. No dôvody, prečo sa ľudia na celom svete sťahujú do inej krajiny, sú v podstate rovnaké: nájsť tam bezpečie a dosiahnuť úspech.

[Rámček/obrázok na strane 20]

NEČAKANE DLHÁ CESTA

Aby čínski prisťahovalci nemuseli platiť poplatok pri vstupe do krajiny, vylodili sa na pobreží ďaleko od hlavných austrálskych prístavov a stovky kilometrov od nálezísk zlata. Jedným takým miestom bola osada Robe v Južnej Austrálii. Mala sto až dvesto obyvateľov, ale len v priebehu piatich mesiacov roku 1857 ňou prešlo 12 000 Číňanov.

Niekoľkostočlenné skupiny mužov s pozoruhodným odhodlaním a duchom spolupráce podnikali púť naprieč riedko osídleným územím, aby sa dostali do oblasti s náleziskami zlata vo vnútrozemí. Cesta im však trvala oveľa dlhšie, ako predpokladali, až päť týždňov. Predtým si nazbierali morské riasy a po ceste jedli mäso kengúr a vombatov. Okrem toho vykopávali studne a vyznačovali trasu ďalším skupinám.

Muži s typickými vrkôčikmi a slamenými klobúkmi zvyčajne kráčali v rade za sebou a pospevovali si. Popri ceste, ktorou išli, sa našli čínske mince. Noví prisťahovalci ich totiž vyhodili, keď sa dozvedeli, že v Austrálii nemajú žiadnu hodnotu.

[Prameň ilustrácie]

Image H17071, State Library of Victoria

[Rámček/obrázok na strane 21]

NIEČO LEPŠIE AKO ZLATO

Wayne Čchu pracoval v Čínskej akadémii vied ako vedec a zaoberal sa problematikou životného prostredia. V 90. rokoch šiel s manželkou Sue do Európy, aby mohol získať vyššie vzdelanie a vybudovať si kariéru. Tam sa stretli s Jehovovými svedkami a rozprávali sa s nimi o Biblii. V roku 2000 sa presťahovali do Austrálie a obaja sa ďalej vzdelávali vo svojich odboroch, Sue v oblasti molekulárnej biológie. Pokračovali aj v štúdiu Biblie.

Wayne rozpráva: „Desaťročia sme venovali tomu, aby sme získali vyššie tituly na univerzite. Trápila ma však otázka: ‚Všetci aj tak zostarneme, ochorieme a zomrieme. To je celé, čo môžeme od života čakať?‘ Všetko sa mi zdalo márne. Biblia však mne i Sue dala logické, uspokojujúce odpovede na najdôležitejšie otázky o živote.

Štúdium Biblie nás tiež podnietilo zamyslieť sa nad tým, o čom sme nikdy predtým neuvažovali — nad existenciou Stvoriteľa. Prečítal som si publikáciu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia, i dielo Charlesa Darwina o evolúcii. Z toho, čo som prečítal, ako aj z mojich vedeckých výskumov som sa presvedčil, že Stvoriteľ existuje. K rovnakému záveru dospela i Sue.

O existencii Boha nás uistilo tiež to, aký vplyv má Biblia na život ľudí — dokáže ho meniť k lepšiemu. Táto úžasná kniha nám nielenže dala nádej do budúcnosti, ale nám tiež pomohla upevniť si manželstvo a nájsť pravých priateľov. So Sue sme sa dali pokrstiť v roku 2005. Sme radi, že sme našli niečo, čo má väčšiu hodnotu ako vyššie vzdelanie a ‚zlato, ktoré sa pomíňa‘.“ ​(1. Petra 1:7)

[Obrázok na strane 19]

Čínsky zlatokop v 60. rokoch 19. storočia

[Pramene ilustrácií na strane 19]

Čínska štvrť v Sydney: © ARCO/​G Müller/age fotostock; zlatokop: John Oxley Library, Image 60526, State Library of Queensland