NA ROZDIEL od vymyslených scenárov konca sveta, o ktorých sa písalo v predchádzajúcom článku, si niektoré obavy vyžadujú vážnu pozornosť. Mnohí sa obávajú preľudnenia a s ním spojeného nedostatku vody a potravín. Iným robia starosti následky celosvetovej finančnej krízy. A čo živelné pohromy, epidémie alebo jadrová vojna? Mohlo by niečo z toho spôsobiť celosvetovú katastrofu?

Pristavme sa v krátkosti pri niektorých najčastejších scenároch konca sveta. Nie všetky predstavujú hrozbu pre každého jednotlivca na Zemi, ale určite môžu mať potenciál zničiť civilizáciu, ako ju poznáme. Patria k nim:

V roku 1991 vybuchla na Filipínach sopka Pinatubo. Zahynulo viac ako 700 ľudí a asi 100 000 zostalo bez strechy nad hlavou. Sopka vychrlila obrovský oblak popola do výšky 30 kilometrov. Tento popol pri dopade na zem pochoval úrodu a pod jeho váhou sa zrútili strechy domov. Po výbuchu sopiek ako Pinatubo sa zmení podnebie na niekoľko rokov.

Keby nastali supererupcie, ako k tomu dochádzalo v dávnej minulosti, mali by niekoľkostonásobne väčší dosah, boli by ničivejšie než akékoľvek erupcie, o ktorých existujú záznamy, a narobili by oveľa viac škôd. Okrem priamych škôd by mohla nastať celosvetová klimatická zmena, s ktorou by bola spojená neúroda, vyčerpanie potravinových zásob a rozsiahly hladomor.

„Sopky ničia rastliny a živočíchy v okolí niekoľkých kilometrov; supervulkány predstavujú hrozbu pre celé druhy, lebo menia podnebie na celej planéte.“ (Časopis „National Geographic“)

Jedno ráno v roku 1908 sedel istý muž na verande domu v sibírskej dedine Vanavara. Zrazu ho vyhodil zo stoličky výbuch. Cítil takú obrovskú horúčavu, akoby mu horela košeľa. Čo sa stalo? Asi 60 kilometrov od miesta, kde bol, vybuchol asteroid, ktorý mal priemer okolo 35 metrov a vážil asi sto miliónov kilogramov. Explodoval pod vplyvom tlaku a vysokej teploty pri prechode zemskou atmosférou. Uvoľnila sa pritom taká energia, aká by sa mohla uvoľniť z tisíc bômb zhodených na Hirošimu. Asi 2 000 štvorcových kilometrov sibírskeho lesa bolo zrovnaných so zemou. Väčší asteroid by, pochopiteľne, mohol napáchať rozsiahlejšie škody, keďže by spôsobil nekontrolovateľné požiare, po ktorých by nastal prudký pokles teploty na celej Zemi a hromadný úhyn druhov.

„Celé dejiny je naša Zem bombardovaná kométami a asteroidmi. Dnes je zrážok menej ako v minulosti, no môžeme očakávať, že ich bude viac. Je len otázkou času, kedy.“ (Chris Palma, docent na katedre astronómie a astrofyziky na Pensylvánskej štátnej univerzite)

Vedci sú presvedčení, že nárast priemerných teplôt, výkyvy počasia, topenie polárnych a pevninských ľadovcov, miznutie koralových útesov a hynutie dôležitých druhov je dôkazom celosvetovej zmeny klímy. Hoci názory sa rôznia, mnohí pripisujú vinu priemyslu a autám, lebo spaľujú fosílne palivá ako uhlie, ropu a zemný plyn, pričom sa do atmosféry uvoľňuje obrovské množstvo oxidu uhličitého.

Niektorí odborníci si myslia, že tieto emisie pôsobia ako skleník: spomaľujú únik tepla zo Zeme a prispievajú k nárastu teplôt. Klimatické zmeny môže mať na svedomí aj rozsiahle odlesňovanie, keďže stromy pohlcujú oxid uhličitý.

„Mnohí vedci sú presvedčení, že keby globálne otepľovanie postupovalo rovnakým tempom ako doteraz a neobmedzila sa produkcia oxidu uhličitého, priemerné teploty na Zemi by ďalej stúpali, a to by viedlo k prudším a menej predvídateľným klimatickým výkyvom, ako aj k stúpnutiu hladiny oceánov, čo by mohlo ohroziť pobrežné oblasti s malou nadmorskou výškou, ktoré sú domovom veľkej časti ľudstva.“ (Kniha „A Mind for Tomorrow: Facts, Values, and the Future“)

V 14. storočí čierna smrť len za dva roky skosila tretinu obyvateľstva Európy. V rokoch 1918 až 1920 španielska chrípka pripravila o život najmenej 50 miliónov ľudí. Keďže vtedy neexistovali rýchle spôsoby dopravy, tieto choroby sa až tak ľahko nešírili. No dnes, keď existujú obrovské mestá a je veľmi jednoduché cestovať z jednej krajiny do druhej, by sa podobné choroby mohli bez problémov dostať na každý kontinent a šíriť sa závratnou rýchlosťou.

Pandémie môžu vzniknúť prirodzeným spôsobom. Ale v súčasnosti narastajú obavy z toho, že by niekto mohol vyvinúť pôvodcov chorôb a použiť ich ako biologické zbrane. Odborníci v tejto oblasti hovoria, že malá skupina ľudí, ktorí sa vyznajú v kľúčových odvetviach, by si mohla kúpiť potrebné zariadenie cez internet a pomocou neho vyrobiť smrtiace biologické zbrane.

„Bežne sa vyskytujúce choroby stále predstavujú vážnu biologickú hrozbu. No ak sa patogény týchto chorôb dostanú do rúk inteligentnému nepriateľovi, prípadne ak bude vyzbrojený patogénmi rezistentnými voči mnohým liekom alebo patogénmi vyrobenými synteticky, môže to znamenať katastrofu.“ (Organizácia Bipartisan WMD Terrorism Research Center)

Za posledných päť rokov stratili včelári v Spojených štátoch asi 30 percent svojich včelstiev ročne. Dôvod? Kolaps včelstiev — celosvetový jav, keď náhle a bez zjavnej príčiny prídu úle o celú kolóniu. Včely nám neposkytujú len med. Opeľujú kľúčové plodiny ako vinič, jablone, sóju a bavlník. Náš život je závislý od včiel.

Náš život závisí aj od fytoplanktónu. Bez neho by nemohli existovať ani ryby. Ešte menej plodín by sa urodilo, keby rôzne červy neprevzdušňovali pôdu. Ak by tieto dôležité živočíšne druhy vyhynuli, nastal by nedostatok potravín a hladomor, čo by vyvolalo nepokoje a násilnosti. Pre znečistenie, preľudnenie, nadmerné využívanie prírody, ničenie prostredia a klimatické zmeny sa vymieranie živočíšnych druhov zrýchľuje asi 1 000-násobne.

„Každý rok vyhynie 18 000 až 55 000 druhov. Príčina: ľudská činnosť.“ (Program OSN pre rozvoj)

Jeden jadrový výbuch dokáže okamžite zrovnať so zemou mesto, čo sa dvakrát potvrdilo v auguste 1945. Má ohromnú silu. Vzniká pri ňom tlaková vlna, vietor, teplo, požiare a radiácia, ktoré ničia a usmrcujú všetko, čo sa im dostane do cesty. Radiácia tiež kontaminuje potraviny a vodu. Pri jadrovej vojne by sa do vzduchu dostali tony prachu, čo by zabránilo prenikaniu slnečného svetla a prudko znížilo celosvetové teploty. Zahynuli by rastliny vrátane tých, ktoré nám slúžia ako potrava. Bez jedla by ľudia a zvieratá zomreli od hladu. Jadrový útok môže podniknúť údajne asi deväť krajín. Niekoľko ďalších zjavne vyvíja vlastné jadrové zbrane. A teroristické organizácie len čakajú na vhodnú príležitosť, ako sa k nim dostať.

„Jadrové zbrane stále predstavujú pre ľudstvo najvážnejšiu a najpálčivejšiu hrozbu... Na celom svete je ešte asi 25 000 jadrových zbraní... Napokon sa k bombe dostanú teroristi.“ (Únia znepokojených vedcov)