Ako je možné, že obyčajná mucha domová je schopná zvládnuť také zložité a presné akrobatické kúsky? Ako je možné, že dokáže odolať nárazu vetra a znovu rýchlo nabrať ten správny smer? Čiastočne za to vďačí dvom malým orgánom zvaným haltery alebo kyvadielka, ktoré sú umiestnené za krídlami. *

Zamyslite sa nad týmto: Kyvadielko vyzerá ako palička na bubon s guľôčkou na konci. Keď mucha lieta, kyvadielka sa pohybujú hore a dolu rovnakou frekvenciou ako krídla, ibaže opačným smerom. Vedci zistili, že kyvadielka spĺňajú úlohu dômyselného gyroskopu, a tak môže mucha udržiavať pri lete rovnováhu. *

Kyvadielka „sa rytmicky pohybujú istým smerom tak ako kyvadlo hodín,“ píše sa v diele Encyclopedia of Adaptations in the Natural World. Ak mucha počas letu prudko zmení smer, či už zámerne, alebo vplyvom náhleho nárazu vetra, kyvadielko sa pootočí. V uvedenej encyklopédii sa ďalej píše: „Toto otočenie zaznamená hustá sieť nervových zakončení pripojených ku kyvadielku. Informácia sa potom dostane do mozgu a mucha môže správne zareagovať, aby sa nevychýlila... z kurzu.“ To vysvetľuje, prečo sú muchy mimoriadne obratné a je ťažké ich chytiť.

V technike inšpirovanej kyvadielkami vidia konštruktéri budúcnosť. Našla by nekonečné uplatnenie v robotoch, mikromechanickom lietajúcom hmyze a zariadeniach využívaných vo vesmíre. „Kto by bol povedal, že taký malý nepríjemný tvor ako mucha nás toho toľko naučí?“ pýta sa Rafal Zbikowski, ktorý sa venuje výskumu vzdušného a kozmického priestoru.

Aký je váš názor? Sú kyvadielka muchy výsledkom evolúcie alebo projektu?