NIEKTO pri vás náhle upadne do bezvedomia a spadne na zem. Celé jeho telo stuhne a hlava a končatiny sú v kŕči. Keď viete, že má epilepsiu, môžete sa oňho postarať, kým nepríde ďalšia pomoc. Pozrime sa na niektoré základné informácie o tejto chorobe, o ktorej ľudia často veľa nevedia.

Čo je epilepsia? Je to ochorenie mozgu, pre ktoré sú charakteristické krátke záchvaty. Celý záchvat zvyčajne netrvá dlhšie než päť minút. Situácia opísaná v úvode článku je typická pre takzvaný veľký epileptický záchvat, nazývaný aj grand mal.

Čo vyvoláva záchvaty? Odborníci hovoria, že príčinou záchvatov sú abnormálne elektrické výboje medzi mozgovými bunkami. Ale to, prečo k nim dochádza, zostáva záhadou.

Čo mám robiť, keď vidím, že niekto dostal veľký epileptický záchvat? „Okolostojaci by mali nechať záchvatu voľný priebeh a nemanipulovať s pacientom. Mali by iba dohliadnuť, aby si neublížil, a skontrolovať, či môže dýchať,“ píše sa v diele The Encyclopedia of the Brain and Brain Disorders. Táto encyklopédia ďalej uvádza: „Ak záchvat trvá dlhšie ako päť minút, treba privolať sanitku. Rovnako ju treba zavolať aj v prípade, že po prvom záchvate nastúpi hneď ďalší alebo pacient nenadobudne vedomie do niekoľkých minút po doznení záchvatu.“

Ako môžem pacientovi pomôcť, keď má záchvat? Dajte mu pod hlavu nejakú mäkkú podložku a odstráňte z blízkosti jeho hlavy ostré predmety. Keď sa záchvat skončí, obráťte pacienta na bok, ako to vidieť na sprievodnom nákrese.

Čo mám spraviť, keď sa pacient preberie? V prvom rade ho uistite, že je všetko v poriadku. Potom mu pomôžte postaviť sa a doveďte ho na miesto, kde si bude môcť odpočinúť. Väčšina ľudí je po záchvate zmätená a ospalá. Niektorí sa však zotavia rýchlo a dokážu pokračovať v činnosti, ktorú robili predtým, ako dostali záchvat.

Sprevádzajú každý epileptický záchvat kŕče? Nie. Niektorí pacienti na okamih stratia vedomie, ale nepadnú na zem. To sa označuje ako absencia alebo petit mal. Väčšinou prebehne rýchlo a nemá výrazné následky. U niektorých ľudí trvajú záchvaty dlhšie, aj niekoľko minút. Prejavujú sa napríklad tak, že pacient chodí hore-dolu po miestnosti, poťahuje si oblečenie alebo má iné  zvláštne prejavy. Po doznení záchvatu môže byť malátny.

Aké je to žiť s epilepsiou? Mnohí ľudia, ktorí ňou trpia, sú, pochopiteľne, v neustálom strachu, kedy a kde dostanú záchvat. Niektorí sa preto spoločensky izolujú.

Aká pomoc je ešte dôležitá? Pre človeka s epilepsiou je dôležité, aby v sebe nedusil svoje pocity. Preto ho povzbudzujte, aby o nich rozprával. Majte preňho počujúce ucho. Spýtajte sa ho, čo chce, aby ste robili, keď bude mať záchvat. Keďže mnohí ľudia, ktorí majú epilepsiu, nešoférujú, možno by ste mu mohli ponúknuť, že ho niekam zaveziete alebo zaňho niečo vybavíte.

Je možné záchvatom predchádzať alebo aspoň znížiť ich frekvenciu? Ak je pacient napríklad v strese alebo má nedostatok spánku, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dostane záchvat. Preto odborníci zdôrazňujú dostatok odpočinku a odporúčajú pravidelné cvičenie, ktoré pomáha odbúravať stres. U niektorých pacientov sa pri predchádzaní záchvatom osvedčili aj lieky.