V ROKU 1953 molekulárni biológovia James Watson a Francis Crick uverejnili prevratný objav, ktorý sa stal medzníkom vo vedeckom chápaní života. Objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA. * Táto vláknitá štruktúra, ktorá sa nachádza prevažne v bunkovom jadre, obsahuje zakódované alebo „zapísané“ informácie. Tie z buniek robia niečo ako živé knižnice! Tento úžasný objav znamenal začiatok novej epochy v biológii. No možno si kladiete otázky: Aký účel majú informácie v bunkách? A ako sa tam vlastne dostali?

Uvažovali ste niekedy o tom, ako zo semienka vyrastie strom alebo ako sa z oplodneného vajíčka vyvinie človek? Premýšľali ste niekedy, ako ste zdedili svoje vlastnosti a fyzické črty? Odpoveď úzko súvisí s informáciami uloženými v DNA.

Zložitá molekula DNA sa nachádza takmer vo všetkých bunkách a podobá sa na dlhý stočený rebrík. Ľudský genóm, čiže kompletná DNA v bunke človeka, pozostáva z približne troch miliárd chemických „priečok“. Vedecky sa nazývajú bázové páry, lebo sú tvorené dvojicou chemických zlúčenín. Tieto zlúčeniny sú štyri a na ich označenie sa používajú začiatočné písmená ich názvu — A, C, G a T —, ktoré tvoria akoby jednoduchú štvorpísmenovú abecedu genetického kódu. * V roku 1957 Dr. Crick vyjadril názor, že genetický kód je určený práve poradím týchto chemických priečok. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali vedci tomuto kódu postupne rozumieť.

Informácie vo forme obrázkov, zvukov alebo slov možno ukladať a spracovávať rôznymi spôsobmi. Počítače ich ukladajú a spracúvajú digitálne. Živé bunky na to využívajú chemické reakcie, pričom kľúčovú zložku tvorí práve DNA. Keď sa bunky delia a organizmy rozmnožujú, DNA sa prenáša do dcérskych buniek. Delenie a rozmnožovanie sú schopnosti, ktoré patria k definícii života.

Ako bunky využívajú informácie, ktoré sú v nich uložené? DNA môžeme pripodobniť k zbierke receptov s presne stanoveným  postupom práce, v ktorom je každý krok precízne zapísaný. No v prípade DNA výsledkom nie je koláč či torta, ale napríklad kapusta alebo kôň. V živých bunkách je, samozrejme, tento proces úplne automatický, čo im ešte pridáva na zložitosti a dômyselnosti.

Uložená genetická informácia sa použije napríklad vtedy, keď je potrebné nahradiť opotrebovanú alebo chorú bunku novou, prípadne pri prenose vlastností na potomstvo. Aké množstvo informácií obsahuje DNA? Pozrime sa na jeden z najjednoduchších živých organizmov — na baktériu. Nemecký vedec Bernd-Olaf Küppers uviedol: „Ak by sme molekulárny text opisujúci zostrojenie bakteriálnej bunky preniesli do ľudského jazyka, bola by z neho tisícstranová kniha.“ Nie div, že profesor David Deamer napísal: „Aj tá najjednoduchšia forma života je až zarážajúco zložitá.“ A koľko informácií obsahuje ľudský genóm? Dr. Küppers povedal: „Vytvoril by knižnicu s niekoľkými tisíckami zväzkov kníh.“

Dr. Küppers tvrdí, že hovoriť „o DNA ako o molekulárno-genetickom jazyku je viac ako len metafora... Podobne ako ľudská reč, aj molekulárno-genetický jazyk má svoj vetný sklad.“ Jednoducho povedané, DNA má svoju „gramatiku“, teda isté pravidlá, ktoré prísne vymedzujú, ako sa inštrukcie zapisujú a vykonávajú.

DNA obsahuje „slová“ a „vety“, ktoré tvoria všetky „recepty“ na výrobu bielkovín a iných látok potrebných pre jednotlivé typy buniek tela. Napríklad jeden „recept“ riadi vznik kostných buniek, iný svalových, nervových či kožných. Evolucionista Matt Ridley napísal: „Vlákno DNA je informáciou alebo správou zapísanou chemickým kódom, pričom za každým písmenom stojí jedna chemická látka. Zdá sa to priam neuveriteľné, ale vyzerá to tak, že ten kód je napísaný spôsobom, ktorému môžeme rozumieť.“

Biblický pisateľ Dávid v modlitbe k Bohu povedal: „Tvoje oči videli i môj zárodok  a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ (Žalm 139:16) Dávid, samozrejme, použil poetické slová, ale to, čo povedal, je pravdivé. Tak ako ostatní pisatelia Biblie, ani on nebol ani v najmenšom ovplyvnený vymyslenými príbehmi alebo mytológiou starovekých národov. (2. Samuelova 23:1, 2; 2. Timotejovi 3:16)

Často sa stáva, že keď vedci vyriešia jednu záhadu, narazia na ďalšiu. Tak to bolo aj v prípade objavu DNA. Keď vedci pochopili, že DNA obsahuje kódovanú informáciu, mnohí ľudia začali uvažovať, ako sa tam tá informácia dostala. Je jasné, že žiaden človek nebol pri zrode prvej molekuly DNA. Musíme teda dospieť k vlastnému záveru, ale nie sme odkázaní na špekulácie. Pouvažujme o nasledovných príkladoch.

• V roku 1999 boli v Pakistane objavené úlomky starovekej hlinenej nádoby s neobvyklými znakmi. Hoci sa tieto znaky ešte stále nepodarilo rozlúštiť, nikto nepochybuje o ich ľudskom pôvode.

• Niekoľko rokov po objavení štruktúry DNA dvaja fyzici navrhli, aby sa začalo pátrať po kódovaných rádiových signáloch z vesmíru. Takéto signály by boli dôkazom existencie mimozemskej inteligencie.

Je zrejmé, že ľudia pripisujú informácie, či už vo forme znakov na hlinenom úlomku, alebo signálov z vesmíru, inteligencii. A na to, aby prišli k takému záveru, nepotrebujú vidieť, ako informácia vznikla. No keď bol objavený najdômyselnejší kód, s akým sa kedy ľudstvo stretlo — chemický kód života —, mnohí sa rozhodli ignorovať fakt, že informácie musia pochádzať z inteligentného zdroja. Vznik DNA pripísali náhode. Zdá sa vám to logické? Je takýto nejednotný prístup správny a vedecký? Viacero uznávaných vedcov vraví, že nie. Patria k nim aj profesor Gene Chwang a profesor Jan-Der Suuw. Pozrime sa na ich vyjadrenia.

Profesor Gene Chwang sa zaoberá genetikou z pohľadu matematiky. Kedysi sa zastával evolúcie, ale výsledky jeho práce zmenili jeho pohľad. Profesor Chwang sa pre Prebuďte sa! vyjadril: „Štúdium genetiky poskytuje hlbšie porozumenie mechanizmov života — porozumenie, ktoré ma napĺňa úctou k Stvoriteľovej múdrosti.“

Profesor Jan-Der Suuw je riaditeľom embryonálneho výskumu na Národnej taiwanskej univerzite vedy a techniky v Pingtungu. Aj on bol zástancom evolúcie, až kým ho jeho výskum nepriviedol k inému záveru. V súvislosti s delením buniek a ich špecializáciou sa vyjadril: „Jednotlivé druhy buniek sa musia začať tvoriť v správnom poradí a na správnom mieste. Najskôr sa bunky zlúčia do tkanív a tie do orgánov a končatín. Vedcom sa ani len nesníva  o tom, že by dokázali naprojektovať niečo také! No inštrukcie pre vývin embrya sú zapísané v DNA absolútne dokonale. Keď sa zamýšľam nad krásou a eleganciou toho všetkého, som presvedčený, že projektantom života je Boh.“

Je naozaj také podstatné, kto je za informáciami v bunkách? Ak chceme byť spravodliví, tak áno. Ak je pôvodcom života Boh, potom by mala byť zásluha za vznik života pripisovaná jemu, nie evolúcii. (Zjavenie 4:11) Okrem toho, ak sme dielom nadovšetko múdreho Stvoriteľa, to, že sme tu, musí mať nejaký účel. Na druhej strane, ak je život výsledkom neriadeného procesu, potom nemá zmysel. *

Mnoho ľudí túži po uspokojujúcich odpovediach na otázky o vzniku života. Svetoznámy neurológ a psychiater Viktor Frankl sa vyjadril: „Túžba po nájdení zmyslu života je primárnou motivačnou silou človeka.“ Inými slovami, máme duchovný hlad, ktorý túžime uspokojiť — a to je možné, len ak existuje Stvoriteľ. Ale ak sme dielom Stvoriteľa, dal nám aj nejaký prostriedok, ako duchovný hlad uspokojiť?

Odpoveď na túto otázku dal Ježiš Kristus: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových [čiže Božích] úst.“ (Matúš 4:4) Jehovove výroky, ktoré sú zaznamenané v Biblii, už uspokojili duchovný hlad miliónov ľudí, ktorí vďaka tomu získali zmysel života a nádej do budúcnosti. (1. Tesaloničanom 2:13) Kiež by ste mali z Biblie rovnaký úžitok. Nezaslúžila by si táto jedinečná kniha, aby ste jej venovali pozornosť?