KEĎ sa Doreen dozvedela, že jej manžel Wesley má agresívny nádor na mozgu, veľmi to ňou otriaslo. a Mal iba 54 rokov a lekári mu dávali len niekoľko mesiacov života. Doreen spomína: „Nemohla som tomu uveriť. Celé týždne som bola ako ochromená. Mala som pocit, akoby sa to stalo niekomu inému, a nie nám. Na niečo také som vôbec nebola pripravená.“

Žiaľ, to, čo zažila Doreen, vôbec nie je nezvyčajné. Nevyliečiteľná choroba sa môže nečakane objaviť u kohokoľvek. A je cenné, že mnohí sú ochotní postarať sa o milovaného človeka, ktorému zistili takúto diagnózu. Je to však nesmierne náročná úloha. Čo môžu členovia rodiny robiť, aby chorého utešili a dobre sa oňho postarali? Ako sa môžu vyrovnať s rozporuplnými pocitmi, ktoré na nich môžu doľahnúť? A čo môžu očakávať v posledných týždňoch jeho života? Najprv sa zamyslime, v čom je dnes starostlivosť o nevyliečiteľne chorých iná, než bola v minulosti.

Moderná medicína zmenila to, ako a kde dnes ľudia zomierajú. Len asi pred sto rokmi bola priemerná dĺžka života aj vo vyspelých krajinách oveľa kratšia. Ľudia pomerne rýchlo zomierali na následky nákazlivých chorôb či nehôd. Len málo ľudí sa dostalo do nemocnice. O väčšinu z nich sa starali členovia rodiny doma, kde títo ľudia nakoniec aj zomreli.

Dnes pokrok v oblasti medicíny umožňuje lekárom bojovať s chorobami a predĺžiť ľuďom život. Choroby, ktoré by v minulosti spôsobili rýchlu smrť, dnes môžu pretrvávať mnoho rokov. No predĺženie života v tomto prípade nemusí  znamenať, že sa človek vylieči. Takáto choroba pacientov často vážne obmedzuje, takže sa o seba nedokážu sami postarať. A starostlivosť o nich je čoraz zložitejšia a náročnejšia.

Preto stále viac ľudí zomiera v nemocniciach než doma. Väčšina ľudí nikdy nebola pri tom, keď niekto zomieral, a tak je pre nich tento proces niečím úplne neznámym. Strach z neznámeho môže človeka ochromovať alebo mu sťažovať úsilie postarať sa o chorého člena rodiny. Čo môže pomôcť?

Tak ako to bolo v prípade Doreen, mnohí ľudia sú zdrvení, keď zistia, že niekto z ich blízkych má nevyliečiteľnú chorobu. Možno niečo podobné prežívate aj vy. Ako sa môžete pripraviť na to, čo vás čaká, keď vami zmietajú intenzívne pocity úzkosti, strachu a žiaľu? Jeden verný Boží služobník sa modlil: „Ukáž nám len, ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce.“ ​(Žalm 90:12) Aj vy sa môžete zo srdca modliť k Bohu Jehovovi, aby vám ukázal, ako múdro „počítať svoje dni“ tak, aby ste dokázali zostávajúce dni s milovaným človekom využiť čo najlepšie.

To si vyžaduje dobré plánovanie. Ak váš blízky dokáže komunikovať a je ochotný rozprávať sa o tejto téme, je dobré spýtať sa ho, kto by mal zaňho rozhodovať, keď to už nebude môcť robiť sám. Keď sa otvorene porozprávate o tom, či si želá byť oživovaný, hospitalizovaný alebo či si praje podstúpiť určitú liečbu, predídete mnohým nedorozumeniam a pocitom viny, ktoré by mohli mať členovia rodiny, keby boli nútení rozhodnúť za pacienta. Včasná a otvorená komunikácia umožní rodine sústrediť sa na to, aby sa o chorého čo najlepšie postarala. „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány, ale v množstve radcov je uskutočnenie.“ ​(Príslovia 15:22)

Veľmi často je najdôležitejšou úlohou opatrovateľa utešiť chorého. Keď človek cíti, že sa blíži koniec jeho života, potrebuje cítiť, že ho niekto má rád a že nie je sám. Môžete si s chorým spievať alebo čítať niečo, čo má rád a čo ho povzbudí. Mnohým pomáha, keď ich blízky človek drží za ruku a pokojným hlasom sa s nimi rozpráva.

Keď chorého príde niekto navštíviť, je dobré povedať mu, kto za ním prišiel. V jednej správe sa uvádza: „Sluch údajne prestáva fungovať ako posledný z piatich zmyslov. Chorí môžu veľmi dobre počuť, aj keď sa zdá, že spia, preto v ich  prítomnosti nehovorte nič, čo by ste nechceli, aby počuli.“

Ak je to možné, modlite sa s chorým. V Biblii sa píše o jednej situácii, keď apoštol Pavol a jeho priatelia boli pod veľkým tlakom a v ohrození života. Kde hľadali pomoc? Pavol napísal svojim spolukresťanom: „Aj vy môžete napomáhať svojou pokornou prosbou za nás.“ ​(2. Korinťanom 1:8–11) Keď človek prežíva veľký stres a zápasí s vážnou chorobou, vrúcna modlitba môže byť neoceniteľnou pomocou.

Už samotná predstava, že milovaný človek má zomrieť, je veľmi skľučujúca. To je pochopiteľné, lebo to, že ľudia zomierajú, je neprirodzené. Neboli sme stvorení tak, aby sme prijali smrť ako normálnu súčasť života. (Rimanom 5:12) V Božom Slove je smrť opísaná ako „nepriateľ“. (1. Korinťanom 15:26) Preto je úplne pochopiteľné a normálne, keď sa bránime myšlienke, že milovaného človeka stratíme.

No keď sa členovia rodiny snažia pripraviť na to, čo sa môže stať, pomáha im to zmierniť strach a zamerať sa na to, aby svojmu blízkemu čo najviac spríjemnili zostávajúce chvíle. Niektoré veci, ktoré možno očakávať, sú spomenuté v rámčeku „ Posledné týždne života“. Možno sa všetky tieto príznaky neprejavia u každého pacienta a ani sa nemusia objaviť v uvedenom poradí. No u väčšiny pacientov sa minimálne niektoré z týchto zmien prejavia.

Keď milovaný človek zomrie, môže byť dobré, keď sa skontaktujete s blízkym priateľom, ktorý vám už predtým ponúkol pomoc. Členov rodiny, ktorí sa o chorého starali, i ďalších príbuzných môže utešiť, že ich blízky už netrpí. Náš Stvoriteľ nás s láskou uisťuje, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“. (Kazateľ 9:5)

Keď sa staráme o nevyliečiteľne chorého člena rodiny, ale aj potom, keď žialime nad jeho stratou, je najlepšie spoliehať sa na pomoc od Boha. Náš Stvoriteľ môže použiť ľudí, ktorí nás povzbudia alebo nám prakticky pomôžu. Doreen hovorí: „Naučila som sa neodmietať pomoc. A bolo úžasné, ako veľmi nám všetci pomáhali. S manželom sme boli presvedčení, že nám tým v skutočnosti Jehova hovoril: ‚Som pri vás, aby som vám pomohol to všetko zvládnuť.‘ Nikdy na to nezabudnem.“

Boh Jehova nám naozaj dokáže najlepšie pomôcť. Je naším Stvoriteľom, a preto chápe, akú bolesť a smútok prežívame. Dokáže a túži nám poskytnúť pomoc a povzbudenie, ktoré potrebujeme, aby sme sa s tým dokázali vyrovnať. A nielen to, sľubuje, že už čoskoro smrť raz a navždy odstráni a že vzkriesi milióny ľudí, ktorí sú v jeho pamäti. (Ján 5:28, 29; Zjavenie 21:3, 4) Potom budú môcť všetci povedať tak ako apoštol Pavol: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ ​(1. Korinťanom 15:55)