Kresťania robia rozumné kroky, aby si chránili život a majetok, ale riadia sa pri tom biblickými zásadami. Tie nás odrádzajú od toho, aby sme používali na ochranu pred ľuďmi strelné zbrane, ako sú pištole a pušky. Zamyslime sa nad zásadami, ktoré nám pomôžu správne sa rozhodnúť.

Jehova považuje ľudský život za svätý. Žalmista Dávid vedel, že u Jehovu je „zdroj života“. (Žalm 36:9) Teda ak sa kresťan rozhodne v rozumnej miere chrániť seba a svoj majetok, mal by urobiť všetko pre to, aby nikoho nezabil a neniesol pred Jehovom zodpovednosť za smrť iného človeka. (5. Mojž. 22:8; Žalm 51:14)

Je pravda, že akýkoľvek predmet, ktorý človek použije na obranu, sa môže stať vražednou zbraňou. Ale ak má strelnú zbraň, hrozí oveľa väčšie riziko, že niekoho zabije, či už úmyselne, alebo neúmyselne. * Navyše útočník môže byť v strese, a ak uvidí človeka so zbraňou, situácia sa veľmi pravdepodobne vyhrotí a niekto môže prísť o život.

Keď Ježiš večer pred svojou smrťou povedal učeníkom, aby si kúpili meč, nechcel, aby sa ním bránili. (Luk. 22:36, 38) Mali si ho priniesť preto, lebo im chcel vysvetliť, že aj keď budú čeliť ozbrojenému davu, nemajú sa uchyľovať k násiliu. (Luk. 22:52) Keď Peter použil meč proti otrokovi veľkňaza, Ježiš mu prikázal: „Daj svoj meč späť na  miesto.“ Potom vyslovil dôležitú zásadu, ktorú jeho nasledovníci poslúchajú dodnes: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Mat. 26:51, 52)

Boží služobníci sa riadia slovami z Micheáša 4:3, že majú „prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice“. To je poznávacím znakom pravých kresťanov. Konajú v súlade s Božím nabádaním, ktoré zapísal apoštol Pavol: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ (Rim. 12:17, 18) Pavol bol často v rôznych ťažkostiach, napríklad „v nebezpečenstvách pred lupičmi“, ale aj tak žil v súlade s citovanými slovami. (2. Kor. 11:26) Nikdy nepovažoval osobnú bezpečnosť za dôležitejšiu než to, aby sa riadil biblickými zásadami. Spoliehal sa na Boha a na múdre rady v jeho Slove, pretože vedel, že „múdrosť je lepšia než nástroj k boju“. (Kaz. 9:18)

Kresťania si cenia život oveľa viac než hmotné veci. „Život nevyplýva z toho, čo [človek] má.“ (Luk. 12:15) Ak sa ozbrojenému zlodejovi snažíme v pokoji dohovoriť, ale nedokážeme ho zastaviť, konáme múdro, keď sa riadime zásadou, ktorú vyslovil Ježiš: „Neodporujte tomu, kto je zlý.“ Možno bude dokonca potrebné nechať mu, obrazne povedané, svoj vrchný i spodný odev, čiže dať mu všetko, čo chce. (Mat. 5:39, 40; Luk. 6:29) * Samozrejme, najlepšie je takýmto situáciám predchádzať. Môžeme to robiť tak, že sa nebudeme pred druhými pýšiť tým, čo máme. (1. Jána 2:16) Ochranou môže byť pre nás aj to, že sme v okolí známi ako mierumilovní ľudia, ktorí slúžia Jehovovi. (Prísl. 18:10)

Kresťania berú ohľad na svedomie druhých. (Rim. 14:21) Keď sa členovia zboru dozvedia, že niektorý brat alebo sestra má zbraň na ochranu pred ľuďmi, môžu byť šokovaní alebo to dokonca môže oslabiť ich vieru. Možno nám zákon umožňuje vlastniť zbraň, ale pretože bratov a sestry milujeme, nechceme urobiť nič, čo by im v duchovnom ohľade ublížilo. (1. Kor. 10:32, 33; 13:4, 5)

Kresťania sa snažia dávať druhým dobrý príklad. (2. Kor. 4:2; 1. Petra 5:2, 3) Ak sa kresťan rozhodne ponechať si zbraň na ochranu pred ľuďmi, hoci od starších dostal biblickú radu, bude považovaný za nepríkladného. Taký kresťan nespĺňa požiadavky kladené na vymenovaných bratov ani mu v zbore nemôžu byť zverené určité úlohy. To isté sa vzťahuje na kresťana, ktorý sa rozhodne zostať v zamestnaní, v ktorom musí nosiť zbraň. Bolo by oveľa lepšie, keby si našiel inú prácu. *

Kresťan sa musí sám rozhodnúť, ako bude chrániť seba, svoju rodinu a svoj majetok a kde bude pracovať. Ale mal by pri tom vziať do úvahy biblické zásady. Náš múdry Boh nám ich dal preto, lebo nás miluje. Teda duchovne zrelí kresťania sa rozhodnú, že nebudú mať strelnú zbraň na ochranu pred ľuďmi. Vedia, že keď dôverujú Bohu a riadia sa biblickými zásadami, budú sa môcť tešiť zo skutočného a trvalého bezpečia. (Žalm 97:10; Prísl. 1:33; 2:6, 7)