VŠÍMA si Jehova úsilie, ktoré jeho služobníci vynakladajú, aby sa mu páčili? Áno, všíma! Ale vidí nielen ich zbožné skutky a slová chvály. Všíma si dokonca, keď o ňom s uznaním a vďačnosťou uvažujú. Navyše, Jehova nikdy nezabudne na svojich služobníkov a na to, čo preňho urobili. Ako si tým môžeme byť istí? Odpoveď nachádzame v slovách, ktoré zaznamenal prorok Malachiáš. (Prečítajte si Malachiáša 3:16.)

Malachiáš prorokoval v piatom storočí pred n. l. V tom čase bol izraelský národ v morálnom a náboženskom ohľade v žalostnom stave. Kňazi zanedbávali svoje povinnosti a ľudia vo všeobecnosti začali konať také veci, ktoré zneuctievali Boha, ako napríklad veštenie, cudzoložstvo a podvody. (Malachiáš 2:8; 3:5) Napriek rozšírenej skazenosti tu však bola malá skupina Izraelitov, ktorí zostali Bohu lojálni. Ako konali oni?

„Tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili,“ napísal Malachiáš. Izraeliti, o ktorých sa tu Malachiáš zmieňoval, mali hlbokú úctu k Bohu spolu so zdravým strachom z toho, aby sa mu neznepáčili. Všimnite si, že títo bohabojní jednotlivci „spolu hovorili“. Očividne sa spolu stretávali s cieľom chváliť Jehovu a povzbudzovať sa navzájom, aby mali silu odolávať skazenému vplyvu svojho okolia.

Títo verní Izraeliti preukazovali Jehovovi úctu ešte iným významným spôsobom. Malachiáš napísal, že „myslia na jeho meno“. Iný preklad hovorí, že „si vážia jeho meno“. Títo bohabojní jednotlivci ctili Jehovu dokonca aj vo svojich myšlienkach. Vo svojom srdci s uznaním a vďačnosťou uvažovali, čiže rozjímali o Jehovovi a o jeho veľkom mene. Vedel o tom Jehova?

Malachiáš hovorí: „Jehova stále pozoroval a počúval.“ Zo svojho vznešeného príbytku v nebesiach Jehova akoby naklonil svoje ucho a počúval každé slovo, ktorým ho jeho služobníci vo vzájomných rozhovoroch chválili. A venoval pozornosť aj všetkému, o čom rozjímali. (Žalm 139:2) No Jehova nezostal len pri tom, že si všimol ich vhodné slová a myšlienky.

„Písala sa pred ním pamätná kniha,“ uvádza Malachiáš. V tejto „knihe“ sú zapísané mená tých, ktorí slúžia Jehovovi v rýdzosti. Všimnite si, že je to „pamätná kniha“. * Z toho vidíme, že Jehova nikdy nezabudne na svojich verných služobníkov a na to všetko, čo robili na jeho chválu — na každý dobrý skutok, slovo a myšlienku. Sľubuje, že tých, ktorých mená sú nezmazateľne zapísané v jeho pamätnej knihe, odmení večným životom. * (Žalm 37:29)

Je nesmierne povzbudzujúce vedieť, že Jehova si cení všetko, čo robíme pre to, aby sme ho uctievali tak, ako si to on praje. Slová z Malachiáša 3:16 nás podnecujú vážne sa zamyslieť nad tým, či je aj naše meno zapísané v Božej „pamätnej knihe“. Bude v nej, ak budeme robiť všetko pre to, aby sme každý deň konali, hovorili a uvažovali takým spôsobom, že Jehova si to bude chcieť pamätať.