Aký dar by vám naozaj urobil radosť? Väčšinu z nás nepochybne poteší, keď dostaneme dar od niekoho, kto nám ho dá z lásky, a nie z povinnosti. Na pohnútkach darcu skutočne záleží — záleží na nich nám, a čo je ešte dôležitejšie, záleží na nich Bohu. Zamyslime sa nad inšpirovanými slovami apoštola Pavla, ktoré nachádzame v 2. Korinťanom 9:7.

Prečo Pavol napísal tieto slová? Lebo chcel povzbudiť kresťanov v Korinte, aby sa zapojili do zbierky pre spolukresťanov z Judey, ktorí sa ocitli v núdzi. Snažil sa Pavol Korinťanov donútiť, aby prispeli? Nie, veď im napísal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ Pouvažujme o tomto nabádaní podrobnejšie.

„Tak, ako sa rozhodol v svojom srdci.“ Pavol poznamenáva, že pravý kresťan dáva preto, lebo sa tak rozhodol „v svojom srdci“. Navyše taký kresťan venuje viac než len letmú pozornosť tomu, čo potrebujú jeho spolukresťania. Jeden učenec uvádza, že slovo preložené ako „rozhodol sa“ nesie v pôvodnom jazyku „myšlienku vopred naplánovaného zámeru“. Teda kresťan zvažuje, čo jeho spolukresťania potrebujú, a kladie si otázku, čo pre nich môže urobiť. (1. Jána 3:17)

„Nie s nevôľou alebo z donútenia.“ Pavol sa tu zmieňuje o dvoch typoch dávania, ktoré medzi pravými kresťanmi nie sú na mieste — o neochotnom dávaní a o dávaní z donútenia. Grécky výraz preložený spojením „s nevôľou“ doslovne znamená „zo zármutku (alebo zo žiaľu)“. Jedna biblická príručka vysvetľuje, že neochotný darca dáva „zo srdca naplneného žiaľom pri myšlienke, že sa má rozlúčiť s peniazmi“. Ak niekto dáva z donútenia, robí to preto, lebo cíti nátlak niečo dať. Kto z nás by chcel dostať dar od niekoho, kto to robí neochotne alebo z donútenia?

„Boh miluje radostného darcu.“ Keď sa kresťan rozhodne niečo dať, mal by to urobiť s radosťou, hovorí Pavol. Ak človek dáva zo správnych pohnútok, prirodzene to vedie k tomu, že je šťastný. (Skutky 20:35) A tú radosť na ňom aj vidno. Grécky výraz pre slovo „radostný“ sa môže použiť na opis vnútorných pocitov, ako aj vonkajšieho vzhľadu darcu. Nie je príjemné dostať dar od radostného darcu? Aj Jehovovi je taký človek príjemný. Iný preklad hovorí: „Boh má rád ľudí, ktorí radi dávajú.“ (Contemporary English Version)

Inšpirované slová apoštola Pavla obsahujú zásadu, ktorou by sa mali kresťania pri dávaní nechať viesť. Či už dávame svoj čas, energiu, alebo hmotné veci, robme to z vlastnej vôle a preto, že v štedrosti voči druhým, zvlášť voči tým, ktorí sú v núdzi, nachádzame potešenie. Keď budeme dávať s takýmto postojom, nielenže budeme šťastní, ale budeme tiež milší Bohu, lebo On „miluje radostného darcu“.