Vedeli ste?
Potvrdzuje archeológia Bibliu?
V jednom článku uverejnenom v časopise Biblical Archaeology Review sa uvádza, že archeologickými nálezmi teraz možno doložiť existenciu „najmenej päťdesiatich“ jednotlivcov spomínaných v Hebrejských Písmach. Patrí k nim 14 kráľov Judska a Izraela, medzi inými Dávid a Ezechiáš či menej známi Menachem a Pekach. V tomto zozname by sme našli aj päť faraónov a 19 kráľov Asýrie, Babylona, Moábu, Perzie a Sýrie. No monarchovia nie sú jediní, archeologické nálezy potvrdzujú aj existenciu menej významných ľudí — dvoch veľkňazov, jedného odpisovača a ďalších úradníkov.
Ako sa píše v článku, „medzi učencami vládne pozoruhodná zhoda“, pokiaľ ide o jednoznačné určenie totožnosti všetkých týchto osôb. Potvrdzujú archeologické nálezy aj existenciu historických postáv spomínaných v Kresťanských gréckych Písmach? Áno, potvrdzujú napríklad existenciu Herodesa, Pontského Piláta, Tibéria, Kaifáša či Sergia Paula.
Kedy vymizli levy z biblických krajín?
Dnes v divej prírode Svätej zeme levy nežijú, no v biblických časoch sa tam museli tieto zvieratá vyskytovať bežne. Je to zrejmé z toho, že v Biblii nachádzame o nich asi 150 zmienok. Aj keď vo väčšine prípadov ide o obrazné vyjadrenia, v niektorých pasážach sa spomínajú skutočné levy. Napríklad o Samsonovi, Dávidovi i o Benajahovi sa v Biblii píše, že každý z nich zabil leva. (Sudcovia 14:5, 6; 1. Samuelova 17:34, 35; 2. Samuelova 23:20) A o niektorých ľuďoch zase čítame, že sa stali obeťami týchto šeliem. (1. Kráľov 13:24; 2. Kráľov 17:25)
V staroveku žil lev ázijský (Panthera leo persica) na území od Blízkeho východu a Grécka až po Palestínu, Sýriu, Mezopotámiu a severozápadnú Indiu. Toto zviera, ktoré v ľuďoch vyvolávalo rešpekt a strach, je pomerne častým motívom v starovekom umení Blízkeho východu. Impozantné zobrazenia levov z glazovaných tehál zdobili napríklad starovekú babylonskú Cestu procesií.
Podľa záznamov križiaci lovili levy v Palestíne ešte koncom 12. storočia n. l. Zdá sa teda, že levy z tejto oblasti vymizli krátko po roku 1300. No v Mezopotámii a Sýrii sa vyskytovali aj v 19. storočí a v Iraku a v Iráne dokonca aj v prvej polovici 20. storočia.