Ženy v Biblii: Čo sa od nich môžeme naučiť?

PREHRAŤ

Odpoveď z Biblie

V Biblii sa píše o mnohých ženách, od ktorých sa môžeme niečo dôležité naučiť. (Rimanom 15:4; 2. Timotejovi 3:16, 17) Niektoré stojí za to napodobniť, zatiaľ čo iné sú skôr varovným príkladom. V tomto článku nájdete stručné príbehy niekoľkých z nich. (1. Korinťanom 10:11; Hebrejom 6:12)

Abigail

Kto bola? Abigail bola manželkou bohatého Nábala. On bol surovec, ale ona bola rozumná a pokorná žena. Bola aj krásna a mala vlastnosti, ktoré sa páčia Bohu. (1. Samuelova 25:3)

Stručný príbeh: Keď jej domácnosti hrozilo veľké nebezpečenstvo, svojím úsudkom a rozumnosťou zachránila situáciu. S Nábalom bývali v tej časti Izraela, kde sa Dávid, budúci izraelský kráľ, schovával ako utečenec. Po celý čas, čo tam Dávid a jeho muži žili, chránili Nábalove stáda oviec pred nájazdmi lupičov. Raz Dávid poslal niekoľko mužov, aby poprosili Nábala o jedlo. No on sa na nich drzo osopil a poslal ich preč s prázdnymi rukami. Dávida to tak rozzúrilo, že sa rozhodol Nábala za túto hrubú urážku potrestať. Mal v pláne zabiť jeho i všetkých mužov v jeho domácnosti. (1. Samuelova 25:10–12, 22)

Keď sa Abigail dozvedela o tom, čo spravil jej muž, okamžite konala. Sluhom nabalila zásoby jedla a nariadila im, aby to odovzdali Dávidovi. Ona išla hneď za nimi, aby poprosila Dávida o zľutovanie. (1. Samuelova 25:14–19, 24–31) Keď sluhovia prišli s darom k Dávidovi a on si vypočul múdre slová pokornej Abigail, pochopil, že Boh ju použil, aby zabránila obrovskej tragédii. (1. Samuelova 25:37–41) Krátko nato Nábal zomrel a Abigail sa stala Dávidovou manželkou. (1. Samuelova 25:37–41)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Aj keď bola Abigail krásna a bohatá, nebola namyslená. Aby odvrátila nešťastie, bola ochotná ospravedlniť sa za niečo, za čo vôbec nemohla. Do napätej situácie vniesla pokoj svojou taktnosťou, vynachádzavosťou a odvahou.

▸ Viac podrobností o Abigail nájdete v článku „Konala rozvážne“.

Anna

Kto bola? Bola matkou významného izraelského proroka Samuela. Jej manžel sa volal Elkána. (1. Samuelova 1:1, 2, 4–7)

Stručný príbeh: Anna dlho nemohla mať deti a útechu hľadala v tom, že sa modlila k Bohu. Elkána mal okrem Anny aj druhú ženu. Volala sa Peninna a mala niekoľko detí. Keďže Anna bola po svadbe veľmi dlho neplodná, Peninna sa jej za to zlomyseľne vysmievala. Anna v modlitbe poprosila Boha o pomoc. Sľúbila mu, že ak jej dá syna, vráti mu ho späť v tom zmysle, že ho pošle, aby slúžil vo svätostánku. Svätostánok bol prenosný stan, ktorý v tom čase slúžil Izraelitom ako chrám. (1. Samuelova 1:11)

Boh Anninu modlitbu vypočul a onedlho porodila Samuela. Keď bol ešte malý chlapec, priviedla ho do svätostánku, aby svoj sľub dodržala. (1. Samuelova 1:27, 28) Každý rok mu priniesla pláštik bez rukávov, ktorý mu vlastnoručne ušila. Po čase jej Boh doprial aj ďalšie deti – troch synov a dve dcéry. (1. Samuelova 2:18–21)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Hlboké osobné modlitby pomohli Anne znášať jej trápenie. Z jej ďakovnej modlitby, ktorá je zaznamenaná v 1. Samuelovej 2:1–10, vidno, ako veľmi verila Bohu.

▸ Viac podrobností o Anne nájdete v článku „Vyliala Bohu svoje srdce v modlitbe“.
▸ Ak chcete vedieť, prečo Boh v starovekom Izraeli toleroval polygamiu, pozrite si článok „Schvaľuje Boh polygamiu?“.

Dalila

Kto bola? Do tejto ženy sa zamiloval izraelský sudca Samson. (Sudcovia 16:4, 5)

Stručný príbeh: Dala sa podplatiť filištínskymi vládcami, aby zradila Samsona. Samson mal dôležitú úlohu od Boha. Mal oslobodiť Izraelitov spod nadvlády Filištíncov. Filištínci si s ním nevedeli poradiť, keďže mal od Boha nadprirodzenú silu. (Sudcovia 13:5) Preto sa snažili prehovoriť Dalilu, aby im pomohla zmocniť sa ho.

Za úplatok mala zistiť, v čom tkvie Samsonova ohromná sila. Po niekoľkých neúspešných pokusoch to z neho nakoniec vymámila. (Sudcovia 16:15–17) Jeho tajomstvo potom prezradila Filinštícom. Tí Samsona premohli a uväznili. (Sudcovia 16:18–21)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Dalila je pre nás varovným príkladom. Bola to sebecká a chamtivá zradkyňa, ktorá oklamala Božieho služobníka.

Debora

Kto bola? Debora bola v izraelskom národe prorokyňou. Cez ňu Boh oznamoval svojmu ľudu dôležité posolstvá. Pomáhala tiež riešiť problémy medzi Izraelitmi. (Sudcovia 4:4, 5)

Stručný príbeh: Prorokyňa Debora odvážne podporovala Božích služobníkov. Na Boží pokyn vyzvala Baráka, aby viedol izraelskú armádu v boji proti Kanaáncom, ktorí Izraelitov utláčali. (Sudcovia 4:6, 7) Keď Barák Deboru požiadal, aby išla s ním, nezľakla sa nebezpečenstva a ochotne mu vyhovela. (Sudcovia 4:8, 9)

Izraeliti uštedrili Kanaáncom zdrvujúcu porážku. Pri tejto príležitosti Debora spievala spolu s Barákom oslavnú pieseň, z ktorej minimálne nejakú časť aj zložila. V piesni sa poeticky opisuje, čo sa odohralo na bojovom poli. Spomína sa v nej aj odvážna Jáel a to, akú významnú úlohu zohrala v porážke Kanaáncov. (Sudcovia, 5. kapitola)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Debora bola obetavá a odvážna žena. Aj druhým dodávala odvahu, aby robili to, čo sa páči Bohu. Keď to robili, prejavila im uznanie za ich činy.

▸ Viac podrobností o Debore nájdete v článku „Dokiaľ som nepovstala ako matka v Izraeli“.

Ester

Kto bola? Ester bola Židovka, ktorú si perzský kráľ Ahasver vybral za manželku.

Stručný príbeh: Keď sa stala kráľovnou, využila svoj vplyv, aby zabránila genocíde svojho národa. Dozvedela sa, že bol vydaný vládny dokument, v ktorom bol stanovený deň, keď mali byť všetci Židia na území Perzskej ríše vyvraždení. Tento zákerný plán vymyslel ministerský predseda, ktorý sa volal Háman. (Ester 3:13–15; 4:1, 5) S pomocou svojho staršieho bratranca Mardocheja a s nasadením vlastného života Ester odhalila pred kráľom Ahasverom Hámanove intrigy. (Ester 4:10–16; 7:1–10) Ahasver dovolil Ester a Mardochejovi, aby vydali iný výnos. Ten oprávňoval Židov, aby sa bránili. Židia svojich nepriateľov úplne porazili. (Ester 8:5–11; 9:16, 17)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Kráľovná Ester nám dala vynikajúci príklad odvahy, pokory a skromnosti. (Žalm 31:24; Filipanom 2:3) Aj keď bola krásna a mala vysoké postavenie, nehanbila sa požiadať o pomoc a dala si poradiť. Keď sa rozprávala so svojím manželom, hovorila s ním odvážne a pritom taktne a úctivo. V čase, keď Židom pre ich národnosť hrozilo veľké nebezpečenstvo, priznala svoj židovský pôvod.

▸ Viac podrobností o Ester nájdete v článkoch „Postavila sa za Boží ľud“ a „Konala múdro, odvážne a nesebecky“.

Eva

Kto bola? Bola to prvá žena na zemi a je prvou, o ktorej sa zmieňuje Biblia.

Stručný príbeh: Eva neposlúchla jasný Boží príkaz. Spolu s Adamom boli vytvorení ako dokonalí ľudia. Mali slobodnú vôľu a boli schopní rozvíjať si také vlastnosti, aké má Boh, napríklad lásku a múdrosť. (1. Mojžišova 1:27) Eva veľmi dobre vedela, že Boh povedal Adamovi, aby nejedli ovocie z jedného konkrétneho stromu, lebo inak zomrú. Napriek tomu sa dala podviesť a uverila, že nezomrie. Satan jej nahovoril, že keď nebude poslúchať Boha, bude sa mať oveľa lepšie. Preto zjedla zakázané ovocie a naviedla na to aj svojho muža. (1. Mojžišova 3:1–6; 1. Timotejovi 2:14)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Eva je názorným príkladom toho, čo sa môže stať, ak človek túži po niečom zlom a stále sa tým v mysli zaoberá. Evina túžba bola nakoniec taká silná, že porušila výslovný Boží zákaz a vzala si to, na čo nemala právo. (1. Mojžišova 3:6; 1. Jána 2:16)

Jáel

Kto bola? Jáel sa odvážne postavila na stranu Božieho ľudu. Jej manžel sa volal Chéber a nebol to Izraelita.

Stručný príbeh: Jáel rázne zakročila proti Siserovi, veliteľovi kanaánskeho vojska. Sisera práve prehral bitku proti Izraelu a úkryt hľadal v tábore, kde žila Jáel. Jáel ho zavolala do svojho stanu a nechala ho, nech si oddýchne. Kým spal, zabila ho. (Sudcovia 4:17–21)

Tým, čo Jáel urobila, naplnila proroctvo, ktoré vyslovila Debora, že Jehova „vydá Siseru do rúk ženy“. (Sudcovia 4:9, Jeruzalemská Biblia) Za tento odvážny skutok je v Biblii opísaná ako „najpožehnanejšia medzi ženami“. (Sudcovia 5:24)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Jáel bola odvážna žena činu. Z jej príbehu vidno, že Boh dokáže ovplyvniť udalosti tak, aby sa jeho proroctvá naplnili.

Jezábel

Kto bola? Bola manželkou izraelského kráľa Achaba. Nebola Izraelitka a neuctievala Jehovu, ale kanaánskeho boha Baala.

Stručný príbeh: Kráľovná Jezábel bola panovačná a krutá žena, ktorá neváhala použiť násilie. Snažila sa v Izraeli presadiť uctievanie Baala a s ním spojené nemravné sexuálne rituály. Jej cieľom bolo skoncovať s uctievaním pravého Boha Jehovu. (1. Kráľov 18:4, 13; 19:1–3)

Jezábel nemala problém klamať a vraždiť, len aby dosiahla svoje. (1. Kráľov 21:8–16) Nakoniec sa jej stalo presne to, čo Boh predpovedal – zomrela násilnou smrťou a dokonca nebola ani pochovaná. (1. Kráľov 21:23; 2. Kráľov 9:10, 32–37)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Jezábel je odstrašujúcim príkladom. Táto žena nemala žiadne zábrany a bezohľadne ubližovala iným, takže jej meno sa stalo symbolom nehanebnosti a morálnej skazenosti.

Lea

Kto bola? Bola prvou manželkou patriarchu Jakoba. Jej mladšia sestra Ráchel sa tiež stala Jakobovou manželkou. (1. Mojžišova 29:20–29)

Stručný príbeh: Lea Jakobovi porodila šesť synov. (Rút 4:11) Jakob si chcel vziať za manželku Ráchel, no jej otec Lában podvodom zariadil veci tak, aby si vzal Leu. Keď Jakob zistil, že sa stal obeťou podvodu, ostro to Lábanovi vyčítal. Lában tvrdil, že u nich nie je zvykom, aby sa mladšia dcéra vydala skôr ako staršia. O sedem dní si Jakob vzal za manželku aj Ráchel. (1. Mojžišova 29:26–28)

Jakob viac miloval Ráchel ako Leu. (1. Mojžišova 29:30) Lea na Ráchel žiarlila a všemožne sa snažila získať si Jakobovu pozornosť a lásku. Bohu jej bolo ľúto a doprial jej sedem detí – šesť synov a jednu dcéru. (1. Mojžišova 29:31)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Lea sa spoliehala na Boha a napriek svojej nešťastnej rodinnej situácii vnímala, že jej Boh pomáha. (1. Mojžišova 29:32–35; 30:20) Jej manželstvo je názornou ukážkou toho, že polygamia je zdrojom mnohých problémov. Boh síce istý čas polygamiu toleroval, no pôvodne malo byť manželstvo vzťahom jedného muža a jednej ženy. (Matúš 19:4–6)

▸ Viac podrobností o Lei nájdete v článku „Nešťastné sestry, ktoré ‚vystavali dom Izraela‘“.
▸ Ak chcete vedieť, prečo Boh v starovekom Izraeli toleroval polygamiu, pozrite si článok „Schvaľuje Boh polygamiu?“

Lótova manželka

Kto bola? Bola matkou dvoch Lótových dcér a spolu s rodinou bývala v Sodome. Jej meno nepoznáme. (1. Mojžišova 19:1, 15)

Stručný príbeh: Neposlúchla Boží príkaz. Boh sa rozhodol, že zničí Sodomu aj susedné mestá pre ich hlboký morálny úpadok, zvlášť pre ich sexuálnu zvrátenosť. No mal rád Lóta a jeho rodinu, a preto poslal dvoch anjelov, aby ich zo Sodomy odviedli do bezpečia. (1. Mojžišova 18:20; 19:1, 12, 13)

Anjeli im povedali, aby sa ponáhľali preč a v žiadnom prípade sa neobzerali, inak zomrú. (1. Mojžišova 19:17) Lótova manželka „sa začala... obzerať a stal sa z nej soľný stĺp“. (1. Mojžišova 19:26)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Z jej príbehu vidno, že ak má človek tak veľmi rád hmotné veci, že kvôli nim ignoruje Božie príkazy, je to mimoriadne nebezpečné. Ježiš ju označil za varovný príklad a povedal: „Pamätajte na Lótovu manželku.“ (Lukáš 17:32)

Mária (Ježišova matka)

Kto bola? Bola to mladá Židovka, ktorá sa stala matkou Ježiša, Božieho Syna. Počala ho zázračným spôsobom a až do jeho narodenia bola pannou.

Stručný príbeh: Mária bola pokorná a poslúchala Boha. V čase, keď bola zasnúbená s Jozefom, sa jej zjavil anjel a oznámil, že otehotnie a porodí dlho očakávaného Mesiáša. (Lukáš 1:26–33) Mária to ochotne prijala. Po Ježišovi mala s Jozefom štyroch synov a najmenej dve dcéry. Takže Mária nezostala pannou navždy. (Matúš 13:55, 56) Aj keď jej úloha bola výnimočná, nevyhľadávala ani neprijímala mimoriadne pocty, a to ani počas Ježišovho života, ani neskôr, keď bol založený kresťanský zbor.

Čo sa od nej môžeme naučiť? Mária mala hlbokú vieru a ochotne na seba zobrala vážnu zodpovednosť. Veľmi dobre poznala sväté spisy. Podľa jedného odhadu je v jej reči zaznamenanej v Lukášovi 1:46–55 približne 20 citátov z Písma.

▸ Viac podrobností o Márii nájdete v článku „Čo sa môžeme naučiť z príkladu Márie“.

Mária (sestra Lazara a Marty)

Kto bola? Bola to sestra Lazara a Marty a dobrá priateľka Ježiša Krista.

Stručný príbeh: Mária si hlboko vážila Ježiša Krista, čo vidno z jej správania. Bola pevne presvedčená, že Ježiš by dokázal zabrániť tomu, aby jej brat Lazar zomrel. A bola svedkom toho, ako ho Ježiš nakoniec vzkriesil. Raz, keď k nim prišiel Ježiš na návštevu, jej sestra Marta ju kritizovala za to, že sedí a počúva ho namiesto toho, aby jej pomáhala pri príprave pohostenia. Ale Ježiš Máriu pochválil za to, že uprednostnila duchovné veci. (Lukáš 10:38–42)

Pri inej príležitosti Mária urobila pre Ježiša niečo výnimočné. Vyliala mu na hlavu a na nohy „drahý vonný olej“. (Matúš 26:6, 7) Tí, čo to videli, jej vytkli, že zbytočne plytvá. Ale Ježiš sa jej zastal a povedal: „Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto dobré posolstvo [o Božom Kráľovstve], bude sa tiež rozprávať, čo táto žena urobila, ako spomienka na ňu.“ (Matúš 24:14; 26:8–13)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Mária sa venovala duchovným veciam a tak si posilňovala vieru. Uctievanie Jehovu malo u nej vždy prednosť pred každodennými povinnosťami. Bola pokorná a Ježiša si tak veľmi vážila, že si ho uctila darom, ktorý mal obrovskú finančnú hodnotu.

Mária Magdaléna

Kto bola? Bola vernou Ježišovou učeníčkou.

Stručný príbeh: Mária Magdaléna sprevádzala Ježiša a jeho učeníkov na ich cestách. Finančne ich podporovala, aby sa mohli postarať o svoje potreby. (Lukáš 8:1–3) Ježiša nasledovala až do konca jeho služby na zemi a neopustila ho ani vtedy, keď ho jeho nepriatelia pribili na kôl. A bola medzi prvými, ktorí videli vzkrieseného Ježiša. (Ján 20:11–18)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Mária Magdaléna oddane a vytrvalo nasledovala Ježiša a štedro ho podporovala, aby sa mohol venovať svojej službe.

Marta

Kto bola? Bola to Lazarova a Máriina sestra. Všetci traja bývali v dedine Betánia neďaleko Jeruzalema.

Stručný príbeh: Marta bola dobrou priateľkou Ježiša Krista a Ježiš mal ju a jej súrodencov veľmi rád. (Ján 11:5) Bola veľmi pohostinná. Raz, keď ich Ježiš navštívil, Mária sedela pri ňom a počúvala ho, ale Marta sa radšej venovala príprave pohostenia. Marte prekážalo, že Mária jej vôbec nepomáha, a posťažovala sa Ježišovi. Ježiš jej láskavo vysvetlil, že by mala zmeniť svoj pohľad na túto vec. (Lukáš 10:38–42)

Keď Lazar ochorel, Marta a Mária poslali po Ježiša v nádeji, že ich brata uzdraví. (Ján 11:3, 21) Ale kým Ježiš prišiel, Lazar zomrel. Marta vyšla Ježišovi naproti a z toho, čo mu povedala, vidno, že pevne verila biblickým sľubom o vzkriesení. Verila aj tomu, že Ježiš má moc kriesiť mŕtvych. (Ján 11:20–27)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Marta bola usilovná a pohostinná a vedela prijať radu. Úprimne hovorila o tom, čo cíti a čomu verí.

▸ Viac podrobností o Marte nájdete v článku „Uverila som“.

Mirjam

Kto bola? Bola to sestra Mojžiša a Árona. Je to prvá žena, o ktorej sa v Biblii píše, že bola prorokyňa.

Stručný príbeh: Ako prorokyňa mala za úlohu odovzdávať Izraelitom posolstvá od Boha, takže mala dôležité postavenie. Keď izraelský národ prešiel cez Červené more, spolu s mužmi spievala víťaznú pieseň o tom, ako Boh zničil egyptskú armádu. (2. Mojžišova 15:1, 20, 21)

O nejaký čas neskôr Mirjam spolu s Áronom začali otvorene kritizovať Mojžiša. Zjavne naňho žiarlili a mali problém s pýchou. Jehova to počul a veľmi prísne ich napomenul. (4. Mojžišova 12:1–9) Okrem toho Mirjam potrestal malomocenstvom, lebo to bola zrejme ona, kto s kritikou začal, a naviedla na to aj Árona. Keď Mojžiš úpenlivo prosil Boha, aby ju uzdravil, Boh ho vypočul a po siedmych dňoch karantény sa Mirjam mohla vrátiť do izraelského tábora. (4. Mojžišova 12:10–15)

Z toho, čo sa o nej ďalej píše v Biblii, sa dá usúdiť, že si uznala chybu a zmenila svoj postoj. O stáročia neskôr sa Boh zmienil o výnimočnej úlohe, ktorú zohrala v izraelskom národe, keď povedal: „Poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Mirjam.“ (Micheáš 6:4)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Z toho, čo zažila Mirjam, vyplýva, že Bohu záleží na tom, ako sa jeden s druhým rozprávame alebo čo o iných hovoríme. Z jej príkladu sa učíme aj to, že ak sa chceme páčiť Bohu, musíme si dávať pozor, aby sme nespyšneli a nežiarlili na iných. Ak by sme to podcenili, mohlo by sa nám ľahko stať, že by sme niekoho očiernili a pokazili mu povesť.

Rachab

Kto bola? Bola to prostitútka, ktorá žila v kanaánskom meste Jericho. Neskôr začala uctievať Boha Jehovu.

Stručný príbeh: Rachab u seba ukryla dvoch izraelských vyzvedačov. Urobila to preto, lebo počula, že Boh Jehova oslobodil Izraelitov z Egypta a pomohol im zvíťaziť, keď na nich zaútočili Amorejci.

Rachab za svoju pomoc naliehavo žiadala vyzvedačov, aby ju a jej rodinu Izraeliti ušetrili, keď prídu zničiť Jericho. Vyzvedači súhlasili a dali jej pokyny, čo má urobiť. Nikomu nemala o ich tajnej misii povedať, a keď Izraeliti zaútočia, ona a všetci jej príbuzní musia byť v jej dome. Okrem toho svoj dom mala viditeľne označiť, a to tak, že do okna zavesí červený povraz. Rachab urobila všetko, čo jej povedali. A tak keď Izraeliti obsadili Jericho, Rachab s rodinou ostala nažive.

Neskôr sa vydala za Izraelitu a medzi jej potomkov patrili kráľ Dávid a Ježiš Kristus. (Jozua 2:1–24; 6:25; Matúš 1:5, 6, 16)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Biblia opisuje Rachab ako vynikajúci príklad viery. (Hebrejom 11:30, 31; Jakub 2:25) Z jej príbehu krásne vidno, že Boh je ochotný odpúšťať a je nestranný. Pomáha všetkým, ktorí mu veria, bez ohľadu na to, z akého prostredia vyšli.

▸ Viac podrobností o Rachab nájdete v článku „Bola ‚vyhlásená za spravodlivú skutkami‘“.

Ráchel

Kto bola? Bola dcérou Lábana a obľúbenou manželkou patriarchu Jakoba.

Stručný príbeh: Ráchel sa vydala za Jakoba a porodila mu dvoch synov. Tí sa spolu s ďalšími Jakobovými potomkami stali praotcami 12 izraelských kmeňov. Ráchel sa prvýkrát stretla s Jakobom, keď pásla otcove ovce. (1. Mojžišova 29:9, 10) V porovnaní so svojou staršou sestrou Leou bola oveľa príťažlivejšia. (1. Mojžišova 29:17)

Jakob sa do nej hneď zamiloval a bol ochotný u jej otca Lábana odpracovať sedem rokov, aby si ju mohol vziať. (1. Mojžišova 29:18) Ale Lában ho oklamal a oženil ho najprv s Leou. Až potom mu dovolil oženiť sa aj s Ráchel. (1. Mojžišova 29:25–27)

Jakob mal radšej Ráchel a jej dvoch synov ako Leu a jej deti. (1. Mojžišova 37:3; 44:20, 27–29) A preto tieto dve ženy medzi sebou stále súperili. (1. Mojžišova 29:30; 30:1, 15)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Aj keď to doma mala ťažké, nestrácala nádej, že Boh vypočuje jej modlitby a jej situácia sa zmení k lepšiemu. (1. Mojžišova 30:22–24) Tento príbeh ukazuje, aké napätie vzniká v polygamnom vzťahu. Potvrdzuje, že Boh je veľmi múdry, keď stanovil, že manželstvo má tvoriť jeden muž a jedna žena. (Matúš 19:4–6)

▸ Viac podrobností o Ráchel nájdete v článku „Nešťastné sestry, ktoré ‚vystavali dom Izraela‘“.
▸ Ak chcete vedieť, prečo Boh v starovekom Izraeli toleroval polygamiu, pozrite si článok „Schvaľuje Boh polygamiu?“

Rebeka

Kto bola? Bola manželkou Izáka, s ktorým mala dvojčatá Jakoba a Ezaua.

Stručný príbeh: Robila to, čo chcel Boh, a to aj vtedy, keď to bolo náročné. Raz, keď naberala vodu zo studne, jeden muž ju požiadal o trochu vody. Rebeka nabrala vodu nielen preňho, ale ponúkla sa, že napojí aj jeho ťavy. (1. Mojžišova 24:15–20) Tento muž bol Abrahámov sluha, ktorý pricestoval z veľkej diaľky, aby pre Abrahámovho syna Izáka našiel manželku. (1. Mojžišova 24:2–4) Veľmi sa modlil, aby mu Boh s touto náročnou úlohou pomohol. Keď videl, ako sa Rebeka snaží, aby sa oňho postarala, pochopil, že je to odpoveď na jeho modlitbu. Uvedomil si, že túto ženu pre Izáka vybral sám Boh. (1. Mojžišova 24:10–14, 21, 27)

Keď sluha Rebeke vysvetlil, prečo prišiel, bola ochotná ísť s ním a stať sa Izákovou manželkou. (1. Mojžišova 24:57–59) Rebeka časom porodila dvojčatá. Boh jej povedal, že jej starší syn Ezau bude slúžiť svojmu mladšiemu bratovi Jakobovi. (1. Mojžišova 25:23) Keď sa Izák chystal požehnať svojho prvorodeného syna Ezaua, Rebeka všetko zariadila tak, aby otcovské požehnanie dostal Jakob, pretože to chápala ako Božiu vôľu. (1. Mojžišova 27:1–17)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Rebeka bola skromná, pracovitá a pohostinná. Vďaka týmto vlastnostiam bola dobrou manželkou a matkou a získala si Božiu priazeň.

▸ Viac podrobností o Rebeke nájdete v článku „Som ochotná ísť“.

Rút

Kto bola? Bola to Moábka, ktorá opustila svoju krajinu a svoje náboženstvo. Odišla do Izraela a začala uctievať Jehovu.

Stručný príbeh: Rút sa správala mimoriadne láskavo k svojej svokre Noeme. Keď v Izraeli vypukol hladomor, Noema sa s manželom a oboma synmi odsťahovala do Moábu. Jej synovia sa oženili s Moábkami Rút a Orpou. Po nejakom čase zomrel Noemin muž aj jej synovia, a tak sa zo všetkých troch žien stali vdovy.

Noema sa rozhodla, že sa vráti domov do Izraela, pretože dlhotrvajúce sucho už pominulo. Rút a Orpa sa vybrali s ňou. Ale Noema ich prosila, aby sa vrátili k svojim príbuzným. Orpa sa nakoniec vrátila. (Rút 1:1–6, 15) No Rút nechcela svoju svokru opustiť. Mala ju veľmi rada a chcela uctievať jej Boha, Jehovu. (Rút 1:16, 17; 2:11)

Tým, ako sa Rút správala k svojej svokre a ako usilovne pracovala, aby sa o ňu postarala, si v Betleheme, kde bývali, vytvorila dobré meno. Všimol si to aj bohatý farmár Boáz, ktorý k nej bol štedrý a zariadil, aby mala vždy dostatok jedla pre seba a pre svoju svokru. (Rút 2:5–7, 20) Nakoniec sa Rút za Boáza vydala a jej pravnukom bol kráľ Dávid. Jej potomkom je teda aj Ježiš Kristus. (Matúš 1:5, 6, 16)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Rút ochotne odišla z rodnej krajiny, lebo milovala Noemu a jej Boha Jehovu. Bola ochotná ťažko pracovať, a aj keď to nebolo jednoduché, verne sa starala o tých, ktorých mala rada.

▸ Viac podrobností o Rút nájdete v článkoch „Kam ideš ty, pôjdem i ja“ a „Znamenitá žena“.

Sára

Kto bola? Bola Abrahámovou manželkou a matkou Izáka.

Stručný príbeh: Sára sa vzdala pohodlia v rozvinutom meste Ur, pretože verila sľubom, ktoré dal Boh jej mužovi Abrahámovi. Boh mu povedal, aby opustil Ur a išiel bývať do Kanaánu. Sľúbil mu, že ho požehná a urobí z neho veľký národ. (1. Mojžišova 12:1–5) Sára mala v tom čase okolo 60 rokov. Odvtedy žila s Abrahámom kočovným životom.

Aj keď takýto život bol spojený s nebezpečenstvom, podporila svojho manžela, ktorý sa riadil Božími pokynmi. (1. Mojžišova 12:10, 15) Sára dlho nemohla mať deti a veľmi ju to trápilo. Lenže Boh sľúbil, že Abrahám bude mať potomkov a že ich požehná. Ako sa to splní? (1. Mojžišova 12:7; 13:15; 15:18; 16:1, 2, 15) Po určitom čase Boh Sáre povedal, že otehotnie a porodí Abrahámovi syna. A to sa naozaj stalo, hoci Sára už bola vo veku, keď ženy nemôžu mať deti. Mala 90 rokov a jej manžel mal 100. (1. Mojžišova 17:17; 21:2–5) Svojmu synovi dali meno Izák.

Čo sa od nej môžeme naučiť? Zo Sárinho príkladu sa učíme, že Jehova vždy splní svoje sľuby, nech sa to zdá akokoľvek nepravdepodobné. (Hebrejom 11:11) Pekný príklad nám dala aj ako manželka tým, že si veľmi vážila svojho manžela. (1. Petra 3:5, 6)

▸ Viac podrobností o Sáre nájdete v článkoch „Si žena krásneho vzhľadu“ a „Boh ju nazval ‚kňažná‘“.

Šulamitka

Kto bola? Bolo to krásne vidiecke dievča a zároveň hlavná postava biblickej knihy Šalamúnova pieseň. V Biblii nie je napísané, ako sa volala.

Stručný príbeh: Šulamitka zostala verná svojmu milovanému pastierovi. (Šalamúnova pieseň 2:16) Bola taká krásna, že upútala pozornosť bohatého kráľa Šalamúna, ktorý sa ju snažil získať. (Šalamúnova pieseň 7:6) Aj keď ju iní nahovárali, aby využila príležitosť a vydala sa za Šalamúna, Šulamitka to odmietla. Hoci jej milý bol iba obyčajný pastier, milovala ho a zostala mu verná. (Šalamúnova pieseň 3:5; 7:10; 8:6)

Čo sa od nej môžeme naučiť? Aj keď bola veľmi pekná a uchádzal sa o ňu samotný kráľ, nezačala si o sebe myslieť priveľa. Jej city voči pastierovi sa nezmenili ani pod tlakom okolia a nedala sa ovplyvniť ani vidinou bohatstva a významného postavenia. Vo svojich citoch nebola prelietavá a svoju lásku venovala len svojmu budúcemu manželovi.