Chirurgovia už dlhší čas hľadajú lepivý materiál na medicínske účely, ktorý by mohli použiť pri operáciách a na zacelenie poškodeného tkaniva. Mnohé lepidlá, ktoré sú dnes k dispozícii, nie je možné použiť vnútorne. Sú toxické, a keď stuhnú, stvrdnú. Navyše nedržia na vlhkých tkanivách. Vedci, ktorí skúmajú sliz slizovca, a prišli na to, ako vyriešiť tento problém.

 Zamyslite sa nad týmto: Keď sa slizovec cíti ohrozený, vylúči sliz, vďaka ktorému sa dokáže prilepiť na mokrý list. Tento obranný mechanizmus slizovca chráni a zároveň mu do istej miery umožňuje pohyb.

 Vedci skúmali zloženie slizu a objavili niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k účinnosti tohto prírodného lepidla. Sliz napríklad využíva chemické väzby, ako aj elektrostatické príťažlivé sily. Sliz preniká do povrchu, na ktorý sa slizovec prilepí, a pod tlakom je elastický. Vedci sa snažili vyvinúť materiál s podobnými vlastnosťami, aké má sliz slizovca. Podarilo sa im vyrobiť lepidlo, ktoré je oveľa silnejšie než tie, ktoré sa dnes používajú na medicínske účely. Navyše drží aj na živých tkanivách, a to podľa niektorých „tak pevne, ako je spojená chrupavka s kosťou“.

 Odborníci sú presvedčení, že toto lepidlo by sa mohlo stať súčasťou bežnej výbavy chirurgov a nemuseli by sa tak často používať stehy a svorky. Bolo by možné ho použiť na opravu poškodených chrupaviek alebo pri zavádzaní rôznych implantátov do tela. Testy už preukázali, že lepidlo môže zaceliť aj väčšiu ranu v prasacom srdci či rany v potkanej pečeni.

 Vedci často nachádzajú elegantné riešenia na bežné problémy vďaka tomu, že skúmajú svet prírody okolo nás. Donald Ingber, riaditeľ inštitútu, ktorý toto syntetické lepidlo vyvinul, sa vyjadril: „Stačí len vedieť, kde treba hľadať, a potom neprehliadnuť tie dobré riešenia, ktoré tam sú.“

 Aký je váš názor? Je lepidlo, ktoré sa nachádza v slize slizovca, výsledkom náhody alebo projektu?